Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa pripravujú na začiatok realizácie jedného zo svojich najväčších investičných projektov. Na dostavbu zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina na hlavnej domácej trati plánujú v najbližších rokoch vynaložiť stovky miliónov eur aj s využitím peňazí Európskej únie.
Ide o jeden z hlavných železničných uzlov na Slovensku. Po skončení kontroly priebehu tendra, trvajúceho od októbra minulého roka, už môže štátny prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry podpísať zmluvu o dielo s vybraným zhotoviteľom stavebných prác. Podľa informácií portálu NašaDoprava.sk by sa tak malo stáť v najbližších týždňoch.
Uspelo združenie na čele so Strabagom
Cieľom modernizácie plánovanej na štyri roky je zlepšenie bezpečnosti a technickej vybavenosti existujúcej železničnej trate v žilinskom uzle. Železničiari vo verejnej súťaži prijali ponuku Združenia Pod Dubňom vo výške 323,4 milióna eur bez DPH.
Na čele úspešného združenia, ktoré bude zhotoviteľom stavby, je spoločnosť Strabag so sídlom v Bratislave. Ďalšími členmi sú české spoločnosti Eurovia CS, Subterra a AŽD so sídlom v Prahe.
Na druhom mieste v tendri s tesným odstupom za víťazom skončila skupina Uzol Žilina vedená spoločnosťou TSS Grade s cenovou ponukou 328,1 milióna eur. Pôvodná predpokladaná hodnota zákazky bola 353,75 milióna eur bez DPH.
Zrekonštruujú štyri stanice
„Stavba okrem modernizácie železničnej trate zahŕňa aj revitalizáciu štyroch existujúcich železničných staníc (Žilina – zriaďovacia stanica, Žilina – osobná stanica, Žilina – Teplička a Varín) začlenených do jedného železničného uzla,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.
Na dostavbu zriaďovacej stanice a infraštruktúry v žilinskom uzle majú ísť európske prostriedky z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 a na obnovu úseku Váh – Varín – Strečno z Nástroja na prepájanie Európy.
V súčasnom končiacom sa sedemročnom programovom období je možné využiť peniaze Únie do konca roka 2023. V prípade potreby je možné časť projektu financovať z prostriedkov v nasledujúcom eurofondovom období 2021 – 2027.
Projekt pripravovali osem rokov
Železnice pripravovali tento projekt už od roku 2012. Stavba má dĺžku 14 kilometrov v smere východ – západ a 2,3 kilometra v smere sever – juh. Je súčasťou modernizácie železničného koridoru č. V Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou v rámci koridoru Dunaj – Rýn, resp. Balticko-Adriatického koridoru. Priamo nadväzuje na realizovaný projekt modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu.
Stavba je rozdelená do deviatich funkčne prepojených ucelených častí. „Trasovanie je navrhnuté na maximálnu rýchlosť 120 kilometrov za hodinu na úseku Žilina Predmestie – Žilina a 160 kilometrov za hodinu na úseku Žilina – Varín (s obmedzením na 110 kilometrov za hodinu pri napojení na jestvujúci stav pred Strečnom),“ priblížila Feik Achbergerová.
Významnou súčasťou projektu bude odstránenie koľajiska v žilinskej zriaďovacej stanici a revitalizácia tohto územia. Vybudujú na ňom novú dopravňu so zastávkou Žilina Predmestie.
V samotnej železničnej stanici Žilina plánujú prestavbu nástupíšť a vybudovanie nového podchodu pre cestujúcich. V rámci celej stavby bude zrealizovaných niekoľko podchodov pre peších a cyklistov a cestných nadjazdov.
Kvalitnejšia osobná doprava
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej hovorí, že rekonštrukcia sa týka veľmi významného železničného uzla na Slovensku. „Ide o uzol nielen na hlavnej trati medzi Bratislavou a Košicami, ale aj o napojenie s Českou republikou. Zároveň táto investícia skvalitní verejnú osobnú dopravu v samotnej Žiline a jej okolí,“ podotkol Matej pre portál NašaDoprava.sk.
Okrem rekonštrukcie samotnej železničnej stanice v Žiline bude podľa odborníka obnovený aj predstaničný priestor. Myslí si, že vzhľadom na rozsah plánovaných stavebných prác sú finančné prostriedky na realizáciu tejto investície v objeme vyše 323 miliónov eur primerané. „Zároveň je dôležité začať realizovať tento projekt ešte tento rok tak, aby boli čerpané eurofondy ešte v rozpočtovanom období 2014 – 2020,“ uzavrel Matej.
