Managing partner spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles tvrdí, že dopravcov extrémne zaťažuje novela rakúskeho zákona o minimálnej mzde. Za nedodržanie tohto zákona hrozí slovenským dopravcom v Rakúsku pokuta až 50 tisíc eur.
Slovensko by malo s Rakúskom vyrokovať vylúčenie krátkodobej prepravy a zavedenie hromadných namiesto jednorazových hlásení každej cesty. Tie najviac komplikujú život dopravcom. Navrhuje to rakúsky expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles v súvislosti s tým, že dopravcov extrémne zaťažuje novela rakúskeho zákona o minimálnej mzde.
Za nedodržanie tohto zákona hrozí slovenským dopravcom v Rakúsku pokuta až 50 tisíc eur. „Slovensko by malo takisto okamžite začať rokovať s partnermi v EÚ o riešení neudržateľnej situácie slovenských dopravcov pri doprave do Rakúska,“ zdôraznil Serles.
Zložité administratívne povinnosti vyplývajúce z novely rakúskeho zákona o boji proti sociálnemu a mzdovému dumpingu sa od začiatku tohto roka týkajú aj prepravy osôb a tovaru. Všetci prepravcovia od taxikárov až po zájazdy a kamiónovú prepravu, s výnimkou tranzitu, musia podstupovať zložitú administratívu.
Vláda má podľa experta reálnu šancu dosiahnuť ústupky pre slovenských dopravcov
„Tento zákon je neprijateľne protekcionistický a ide jednoznačne proti voľnému pohybu tovarov a služieb v EÚ. Povinnosti, ktoré ukladá dopravcom, sú prakticky nesplniteľné. Okrem toho, podobnú legislatívu v Nemecku a Francúzsku už preveruje Európska komisia,“ upozornil Serles. Je preto presvedčený, že slovenská vláda má reálnu šancu dosiahnuť ústupky pre slovenských dopravcov pri krátkodobej preprave a spôsobe nahlasovania.
SR by sa podľa rakúskeho experta mala usilovať o štyri realistické zmeny v spomínanom zákone. Ide o vyňatie krátkodobej prepravy spod platnosti zákona, napríklad počas niekoľkých dní v mesiaci, či cesty taxíkom na viedenské letisko. „Je nezmysel, aby taxikár musel nahlasovať každú jednu jazdu na viedenské letisko,“ tvrdí Serles. Ďalšia zmena by sa mala týkať upustenia od osobitného hlásenia každej cesty a zavedenia hromadného hlásenia, napríklad mesačného, štvrťročného alebo ročného, v závislosti od rozsahu prepravy do Rakúska.
Expert zároveň navrhuje uľahčiť určenie rakúskej minimálnej mzdy napríklad pevnou prirážkou, uplatnenou na pracovný čas v Rakúsku. Súčasný zákon sa totiž odvoláva na kolektívne zmluvy a sťažuje dopravcom zistenie, akú mzdu vlastne musia vyplácať. Malo by sa tiež umožniť pripočítanie diét a cestovných náhrad vodičov do výpočtu rakúskej minimálnej mzdy. „Rakúsku stranu treba presvedčiť, že po vzore Slovenska sa diéty chápu ako bežná súčasť mzdy,“ dodal Serles.
