Keď ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického 8. októbra 2025 vytiahlo návrh štátneho rozpočtu na rok 2026, mohli sme čakať odvážnu víziu, ktorá Slovensko potiahne dopredu. Namiesto toho sme dostali rozpočet, ktorý je ako my hovoríme na Východe – švici, trubi ľem nejdze.
Deficit má klesnúť z 5 na 4,1 percenta HDP, so štátnym rozpočtom na úrovni 5,7 miliardy eur v mínuse – príjmy 27 miliárd, výdavky 33,5 miliardy. Konsolidačný balík za 2,7 miliardy znie ako veľký plán, no šetrenie na dopravnej infraštruktúre – cestách, železniciach a verejnej doprave –je taký brilantný nápad, že by ho mohli nominovať na Nobelovu cenu za sebadeštrukciu. Vláda si vybrala šetriť tam, kde to krajinu zabolí najviac.
Rozpočet sľubuje šetrenie na ministerstvách za 535 miliónov eur, no dopravná infraštruktúra si to odnesie najviac. Investície, pôvodne plánované na 1,3 miliardy eur, majú klesnúť o 10 až 15 percent, lebo peniaze jednoducho „nie sú“. Ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža dostane menej na platy železničiarov aj na údržbu tratí.
Diaľničné projekty a železnice čelia škrtom
Minulý rok dostali extra injekciu na opravy najrozbitejších koľají, no teraz je to len „skromnejšia suma“. Diaľničné projekty a železnice čelia škrtom, ktoré spomalia stavby a ohrozia milióny určené na modernizáciu. Slovensko, krajina, kde 40 percent exportu visí na automobilkách, sa rozhodlo, že rozbité cesty a zastarané vlaky sú presne to, čo potrebujeme na ceste do budúcnosti.
Diaľnica D1? Stále nedokončená, ale prečo sa ponáhľať, keď zápchy sú náš národný koníček. Modernizácia trate Bratislava-Košice? Železnice Slovenskej republiky plánovali 652 miliónov eur, no po škrtaní sa môžeme tešiť na ďalšie meškania a vagóny, kde sa budeme tlačiť ako sardinky.
Diaľnica do Košíc: Sľuby v troskách, na východe ozaj nič nebude! - KOMENTÁR
Verejná doprava? Pôvodných 200 miliónov eur sa scvrkne, takže vitajte v svete menej spojov, drahších lístkov a vidieckych regiónov odrezaných od civilizácie. Každé euro v infraštruktúre prináša 2-3 eurá späť – pracovné miesta, lepšia logistika, vyšší export. Ale nie, vláda si myslí, že ušetriť pár stoviek miliónov je lepší nápad, ako udržať ekonomiku v chode. Firmy budú platiť viac za dopravu, stratíme tisíce pracovných miest a HDP, ktoré už teraz ledva šplhá na 1,5 %, dostane knokaut.
A čo ekológia? Slovensko sa s fanfárami zaviazalo znížiť emisie o 55 % do roku 2030. No bez elektrifikovaných železníc a funkčnej verejnej dopravy je to len pekný plagát. Škrty v rozpočte ŽSR znamenajú menej moderných vlakov a viac áut na cestách. Bratislavčania, ktorí ročne strávia 100 hodín v zápchach, môžu ďalej dýchať výfukové plyny, kým vidiek zostane odkázaný na staré autobusy a rozpadnuté cesty. Verejná doprava mala byť budúcnosťou – ekologickou, dostupnou, modernou. Namiesto toho dostaneme menej spojov a vyššie ceny. Výsledok? Viac emisií, horší vzduch a vidiecke regióny, kde sa bez auta nedostanete ani do susednej dediny. Skvelý plán na „zelené“ Slovensko, vážení.
Improvizácia pridá ďalšie riziko do rozpočtu
Kým doprava dostáva na frak, vláda si veselo míňa inde. Dotácie pre vybrané firmy? Tie idú ďalej, lebo prečo by sme ich rušili. Štátne podniky, ktoré produkujú straty ako na bežiacom páse? Nedotknuteľné. PR kampane a „strategické“ projekty? Na to sa peniaze vždy nájdu. Ale na cesty, železnice či verejnú dopravu? Zrazu je pokladnica prázdna. Energetická pomoc?
„Plán B“ znie ako improvizácia, ktorá len pridá ďalšie riziko do rozpočtu. Je dojemné, ako vláda dokáže nájsť peniaze na svoje priority, no keď príde na dopravu, zrazu je to „príliš drahé“. Možno by stačilo prestať rozhadzovať na zbytočnosti a investovať do toho, čo krajinu poháňa dopredu.
Namiesto škrtania na doprave mohla vláda siahnuť na neefektívne výdavky – dotácie pre kamarátov, stratové podniky, zbytočné úrady. Mohli sme sa inšpirovať krajinami ako Nemecko či Poľsko, kde verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) rozbehli infraštruktúru bez toho, aby sa obetovala budúcnosť. Alebo jednoducho lepšie plánovať rozpočet, aby sme nemuseli šetriť na tom, čo je životne dôležité. Ale nie, škrtať na cestách a železniciach je očividne jednoduchšie, ako rozmýšľať. Tripartita o tom rokuje už tento týždeň – snáď sa niekto opýta, prečo sa šetrí na budúcnosti namiesto na zbytočnostiach.
Tento rozpočet je ako jazda rozbitým autobusom do slepej uličky – vyzerá, že niekam ideme, no skončíme v priekope. Šetrenie na dopravnej infraštruktúre je ekonomická, ekologická a sociálna sabotáž. Cesty, železnice a verejná doprava nie sú luxus – sú základom modernej krajiny. Vláda a poslanci majú šancu to v októbri v parlamente napraviť a dať doprave prioritu, akú si zaslúži. Inak skončíme na rozbitých cestách, v preplnených vlakoch a s ekonomikou, ktorá sa bude dusiť vo vlastnej neschopnosti. Tak čo, vážení, ideme šetriť ďalej, alebo konečne začneme stavať budúcnosť?
