Autobusové spoločnosti, prevádzkujúce najmä dotovanú prímestskú autobusovú dopravu na objednávku samosprávnych krajov, by tiež chceli mať nárok na pomoc štátu na zmiernenie negatívnych vplyvov koronakrízy na ich fungovanie.
Prezident Zväzu autobusovej dopravy (ZAD) Peter Sádovský to zdôvodňuje hlavne tým, že vykonávajú aj nedotovanú zájazdovú a medzinárodnú prepravu. Podobne ako menší autobusoví dopravcovia, ktorí sa o podporu môžu uchádzať.
SAD-ky nárok na dotáciu nemajú
Šéf profesijnej organizácie združujúcej šestnásť autobusových spoločností tak reagoval pre portál NasaDoprava.sk na výzvu Ministerstva hospodárstva SR, zameranú na predkladanie žiadostí o dotáciu v celkovom objeme 13,5 milióna eur. Tá je určená na kompenzáciu straty tržieb v osobitnej pravidelnej a príležitostnej autobusovej doprave.
Najväčší autodopravcovia sú stále bez šéfa. V zvolení Piešťanského bránia stanovy združenia
„Rokovali sme s ministerstvom hospodárstva o tom, aby sa súčasťou podporného programu stali aj podniky SAD, ktoré tiež majú zájazdovú dopravu. Žiaľ, nepodarilo sa, keďže program je stavaný pre malé firmy a zároveň tie, ktoré prepadli doterajším sitom podpory,“ uviedol Sádovský.
V minulosti bol aj dlhoročným generálnym riaditeľom autobusovej spoločnosti Slovak Lines, a. s. zabezpečujúcej prioritne prímestskú autobusovú dopravu v Bratislavskom kraji.
Problémy v autobusovej doprave budú pokračovať
Iniciatívu rezortu hospodárstva považuje predstaviteľ ZAD za dobrú, aj keď podľa neho mala prísť už oveľa skôr. Predpokladá, že problémy v autobusovej doprave budú pokračovať, až kým sa úplne neoživí medzinárodný cestovný ruch, čo je zatiaľ v nedohľadne.
„Záujem u cieľovej skupiny očakávam, v súčasnej situácii je každý peniaz dobrý. Len upozorňujem, že problémy autobusových dopravcov zrejme dňom 31. júla neskončili a platnosť podporného programu bude treba predĺžiť,“ očakáva Sádovský.
Keďže podpora sa týka len firiem, ktoré nevykonávajú dopravné služby vo verejnom záujme, autobusové spoločnosti známe v minulosti pod skratkou SAD o ňu žiadať nemôžu.
„Aj keď chápeme, že program je takto stavaný od začiatku, nie je to úplne korektné. SAD-ky tiež vykonávajú zájazdovú aj medzinárodnú dopravu a nemôžu ju dotovať z príjmov vo verejnom záujme, lebo je to zakázané,“ upozorňuje prezident Zväzu autobusovej dopravy s tým, že v jednom obchodnom segmente majú teda presne ten istý problém ako menší dopravcovia. „Budeme chcieť o zapojení SAD-iek do podpory s ministerstvom hospodárstva ešte rokovať,“ podotkol Sádovský.
O dotáciu je možné žiadať do konca novembra
Oprávnenými žiadateľmi o štátnu dotáciu zo zdrojov ministerstva hospodárstva sú podľa výzvy fyzické a právnické osoby prevádzkujúce autobusovú dopravu podľa zákona o cestnej doprave, a to vozidlami s obsaditeľnosťou nad deväť osôb.
Týka sa to mikro, malých alebo stredných podnikov, nevykonávajúcich činnosť na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Nezabezpečujú teda dotovanú dopravu, musia však spĺňať viaceré podmienky. Ide vlastne o členov Únie súkromných autobusových dopravcov (ÚSAD), ktorá nedávno organizovala protestné akcie.
Títo dopravcovia môžu žiadať podporu za výpadok tržieb za obdobie od 12. marca do 31. júla tohto roku. Štát poskytne peniaze maximálne do 60 percent vyčísleného poklesu tržieb, najviac však tisíc eur na jeden autobus za mesiac.
Dotácia pre žiadateľa je obmedzená na 200-tisíc eur, ak celková výška pomoci de minimis jedinému podniku nepresiahne túto sumu počas akéhokoľvek obdobia troch rokov. O pomoc je možné žiadať od 7. septembra do 30. novembra 2020.
Zničujúci dopad krízy v komerčnej doprave
Autobusová doprava patrí k odvetviam najviac postihnutým koronakrízou. Medzinárodná preprava v dôsledku opatrení štátu proti šíreniu pandémie musela byť od polovice marca úplne zastavená, obmedzená bola aj prímestská doprava.
Prvá pomoc štátu podľa Sádovského priniesla len čiastkovú finančnú úľavu, ale zásadné problémy nevyriešila. „V dotovanej doprave firmy trpia zníženými tržbami počas korony, tiež si museli sami zabezpečovať rôzne ochranné a dezinfekčné prostriedky. A to napriek tomu, že sa starali o riadny chod hospodárstva, zabezpečovali prepravu pracujúcich do práce a predovšetkým vodiči boli a sú v priamom kontakte s cestujúcimi,“ poznamenal.
Dopad krízy v komerčnej doprave označil až za zničujúci, keďže dopravcom prevádzkujúcim zájazdy, výlety, cestovný ruch padli tržby často až na nulu a doslova zápasia s prežitím. „S napätím očakávame zníženie daní z motorových vozidiel, a teda aj autobusov. Po dlhých rokoch by to bol prvý signál na zlepšenie podnikateľského prostredia v doprave,“ podotkol Sádovský.
Ministerstvo financií SR už pripravuje príslušnú novelu zákona s rôznymi zľavami pre cestných dopravcov.
Autobusy zadarmo treba dobre pripraviť
Autobusové spoločnosti považujú za potrebné dofinancovať svoje náklady vzniknuté z dôvodu koronakrízy, a to formou kompenzácie ekonomicky oprávnených nákladov zo strany samosprávnych krajov. Tie totiž objednávajú výkony v prímestskej autobusovej doprave.
„Potrebujeme oživiť celkovo hospodárstvo, aby šliapala aj doprava, a podporiť komerčnú dopravu. Chystajú sa autobusy zadarmo, čo vnímame ako odstránenie diskriminácie pre cestujúcich, čo nemajú dostupnosť k vlaku,“ vysvetlil šéf ZAD.
Zavedenie bezplatnej autobusovej dopravy bude podľa neho potrebné dobre pripraviť, aby nenastali prešľapy ako pri spustení bezplatnej vlakovej dopravy pred šiestimi rokmi. „A bude treba konečne vyriešiť aj problém dlhodobého nedostatku vodičov,“ pripomenul Sádovský.
Mýtny systém by mal priniesť oveľa viac peňazí
Autobusoví dopravcovia rokovali so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslavom Kmeťom a nadobudli dojem, že ich návrhy a oprávnené požiadavky boli prijaté a pochopené.
„Teraz bude potrebné ich naplniť, podľa toho budeme hodnotiť úroveň spolupráce. Zatiaľ je príliš skoro na takéto hodnotenie,“ uviedol prezident ZAD. Problémy v doprave sú podľa neho veľké, komplexné a ani ich dobré riešenie nie je vždy alebo ihneď vidieť, tak aby to verejnosť mohla oceniť.
Autodopravcovia z UNAS sú znepokojení termínmi nového mýtneho systému a odmietajú provizórne riešenie
Pokiaľ ide o navrhované zmeny v prevádzke mýtneho systému, ktorý chce štát po novom sám prevádzkovať, autobusoví dopravcovia si chcú počkať na finálny návrh. „Štát nemusí všetko vlastniť, určite by však mal mať nad mýtnym systémom väčšiu kontrolu ako doteraz. Súhlasíme s odbúraním monitoringu ciest 2. a 3. triedy a tiež so zlučovaním spoplatnených úsekov,“ dodal pre portál NasaDoprava.sk Sádovský.
Nový mýtny systém by mal byť podľa neho nákladovo vysoko efektívny a tak prinášať oveľa viac peňazí do výstavby nových a opráv súčasných ciest, čo by malo byť následne aj vidieť.