Diaľnice na Slovensku: Dedičstvo minulosti a váhanie prítomnosti - KOMENTÁR

Svet podľa Jerryho – komentáre Jaroslava Kmeťa.
Jaroslav Kmeť
Jaroslav Kmeť. Foto: archív Jaroslav Kmeť.

Na začiatku roku 2026, keď sa motoristi ešte tešia z úsekov otvorených v predchádzajúcom roku, sa oplatí zastaviť a pozrieť sa podrobnejšie na problematiku.

Višňové, najdlhší tunel na Slovensku

Rok 2025 priniesol vyše 40 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest – po dvojročnej pauze to bolo vítané oživenie. Medzi nimi vynikol úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s najdlhším slovenským tunelom Višňové, úseky na R2 či rýchlostný obchvat Košíc. Tieto projekty priniesli reálnu úľavu v regiónoch, kde sa na nich čakalo desaťročia.

Treba však povedať na rovinu: žiadny z týchto úsekov nezačala stavať súčasná vláda. Všetky boli naplánované, tendre vyhlásené a financovanie zabezpečené v predchádzajúcich obdobiach – často s bolestivými oneskoreniami, zmenami zhotoviteľov a geologickými prekvapeniami. Dnešná garnitúra ich len prevzala a úspešne dokončila. Zásluha áno, ale rozhodne nie vízia ani odvaha.

Pre rok 2026 sa očakáva výrazne skromnejší prírastok: približne 15 kilometrov, predovšetkým D1 Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať, ktorý pomôže Ružomberku. Ďalšie práce sa sústredia na križovatku D1/D4 pri Bratislave, čo zlepší plynulosť, no nepridá zásadné nové kilometre. Tempo sa spomaľuje, pretože zásobník nových projektov sa plní len pomaly. Chýba odvážnejšia príprava úsekov, ako pre posledný úsek D1 do Košíc: Turany – Hubová.

Porovnanie s Poľskom

Ešte znepokojivejší je pohľad na sever a východ krajiny. Rýchlostná cesta R4, kľúčová pre koridor Via Carpatia a spojenie s Poľskom, má z plánovaných takmer 60 kilometrov od Kapušian po hranicu v prevádzke len zlomky – obchvat Svidníka a časti pri Prešove. Severný obchvat Prešova s tunelom sa dokončí až okolo roku 2027, severnejšie úseky sú v štádiu prípravy, alebo plánovania verejno-súkromného partnerstva. Začiatok výstavby sa odhaduje najskôr na 2027–2028, dokončenie po roku 2030.

Porovnanie s Poľskom je neúprosné: ich S19 je takmer hotová až k hraniciam, v roku 2025 otvorili desiatky kilometrov nových ciest. Od roku 2000 postavili stovky kilometrov, dnes majú sieť presahujúcu 5100 km. My, naproti tomu, meškáme – tranzit kamiónov sa valí cez obce po starej I/21 a východ Slovenska zostáva odrezaný od zvyšku krajiny.

Podobne stagnuje pokračovanie D1 za Košicami smerom na Michalovce, Sobrance a ukrajinskú hranicu – vyše 70 kilometrov, ktoré sú stále len v prípravnej fáze s multimodálnou štúdiou a posudzovaním vplyvov na prostredie. Reálne dokončenie bez dôrazu na to, aby to bola skutočne priorita? Až po roku 2040, ak vôbec v plnom profile diaľnice. Deklarovaná priorita po ruskej invázii na Ukrajinu tak zostáva zatiaľ len na papieri.

Slovensko zaostáva za susedmi nielen v kilometroch, ale aj v odhodlaní. Na súvislé prepojenie Bratislavy s Košicami, Poľskom či Ukrajinou chýbajú desiatky – ba stovky – kilometrov. Bez razantného urýchlenia prípravy, kreatívneho financovania a politickej vôle hrozí návrat k dlhým pauzám. Dokončujeme dedičstvo minulosti, no budúcnosť infraštruktúry si vyžaduje viac než len správu toho, čo nám predchodcovia zanechali. Je čas prestať váhať a začať stavať.

Viac k osobe: Jaroslav Kmeť