Cui bono: Prečo sa bojuje s neplatičmi PZP len na papieri? - KOMENTÁR

Svet podľa Jerryho – komentáre Jaroslava Kmeťa.
Jaroslav Kmeť
Jaroslav Kmeť. Foto: archív Jaroslav Kmeť.

V apríli 2025, keď sa na ministerstve vnútra zatvárali dvere za jednou mojou životnou kapitolou, ležala na mojom pracovnom stole pripravená, hotová legislatívna zmena – zbraň proti neplatičom povinného zmluvného poistenia (PZP), ktorá mala automaticky vyradiť nepoistené vozidlá z evidencie, zaviesť drakonické sankcie a konečne vymáhať pokuty, čo by prinieslo štátu milióny eur.

Dnes, v septembri 2025, sa však táto novela stráca v tieni politických priorít, ako zabudnutý spis v preplnenom archíve. Kde sú tieto zákony? Prečo vládna koalícia, ktorá v iných prípadoch neváha s bleskovými zásahmi cez skrátené konania, alebo poslanecké návrhy, v tomto prípade mlčí? Toto je ďalší príklad administratívneho lapsusu; dôsledok príbehu mocenských hier, kde hospodárske škody v miliónoch eur slúžia ako kulisa pre väčšiu drámu rozpočtovej konsolidácie.

Mal to byť revolučný nástroj

Podľa dostupných údajov sa novela zákona o PZP, ktorá mala zjednodušiť ukladanie a vymáhanie pokút prostredníctvom rozkazného konania namiesto zdĺhavého správneho, stále motá v prípravných fázach na ministerstve vnútra.

Hoci sa o nej šepkalo ako o revolučnom nástroji na trestanie majiteľov nepoistených áut, jej platnosť sa odkladá – niektoré hlasy spomínajú možné zmeny až od decembra 2025, ak vôbec prekonajú parlamentné brány. Táto zmena mala nadviazať na novelu z augusta 2024, ktorá už zdvihla limity poistného krytia a ovplyvnila ceny PZP v roku 2025, no nezaoberala sa priamo armádou neplatičov a ich trestami.

V januári 2025 sa pokuty za neuzavretie PZP vyšplhali až na 5 000 eur, ale bez robustných mechanizmov na ich vymáhanie zostávajú len akousi ilúziou spravodlivosti. Medzitým škody z nehôd nepoistených vozidiel naďalej zaťažujú garančný fond a peňaženky poctivých občanov, odhadom 10 miliónov eur ročne. Nehovoriac o sume desiatkach miliónov eur za nevybrané pokuty za neplatenie poistného – sumy, ktorá v ére rozpočtovej krízy kričí o premárnených príležitostiach.

Štát míňa ako opitý námorník

Prečo toto váhanie? Koalícia Roberta Fica, majsterka v rýchlych zásahoch v iných arénach – napríklad pri pretláčaní zmien v trestnom zákone, alebo vo financovaní školstva len nedávno v auguste 2025 – tu nevyužila arzenál ako skrátené legislatívne konanie, ktoré by urýchlilo proces pri zákone, ktorý by eliminoval hospodárske škody obrovského rozsahu.

V kontexte konsolidácie, kde deficit rozpočtu ku koncu júla 2025 dosiahol 3,637 miliardy eur, sa toto nevyužitie poslaneckých návrhov javí ako nepochopiteľný paradox: vláda hľadá každé euro pre takmer trojmiliardové úspory, zvyšuje dane a odvody, no prehliada potenciál nevyberaných pokút za PZP, ktorými by mohla zalepiť aspoň pár trhlín v štátnom rozpočte.

A kritici už právom verejne kričia, že štát míňa ako opitý námorník – výdavky verejnej správy narástli z 35,7 miliardy v roku 2015 na 66,5 miliardy v 2025 – a namiesto rezov v neefektívnych oblastiach sa spolieha na zvyšovanie daňového jarma, čo tlačí ľudí do chudoby a firiem do bankrotov.

— Jaroslav Kmeť

Tento vzorec správania odhaľuje hlbšiu pravdu: populistické gestá, ako trináste dôchodky, sa financujú presúvaním dlhov na ramená budúcich generácií, zatiaľ čo reformy, ako tie pre PZP – generujúce príjmy z platenia poistného a lepšieho výberu pokút v desiatkach miliónov eur – sa schovávajú v šuplíkoch kvôli chýbajúcej politickej odvahe. Vládna koalícia uprednostňuje rýchle záplaty, ako zvyšovanie DPH, alebo rušenie sviatkov, namiesto cielených zmien, ktoré by zasiahli neplatičov ako blesk.

Výsledok? Pripravené zákony z apríla 2025 hnijú v zabudnutí, čakajúc na schválenie, kým hospodárske škody narastajú. Ak sa nič nezmení, Slovensko bude naďalej platiť cenu za túto systémovú lenivosť, kde každé oneskorenie je ďalším klincom do rakvy rozpočtovej rovnováhy.

Viac k osobe: Jaroslav Kmeť