BRATISLAVA 16. marca (WEBNOVINY) – Namerané hodnoty radiácie na území SR v súčasnosti nevybočujú podľa ministerstva životného prostredia z normálu a sú neustále sledované. Ako uvádza ministerstvo v podkladoch pre dnešné rokovanie vlády, vzhľadom na vzdialenosť miesta havárie od Slovenskej republiky, ktorá je približne 8 000 km, nemožno očakávať významné zmeny v radiačnej situácii aj vzhľadom na aktuálne prúdenie vzduchových más v postihnutej oblasti. Ak sa dramaticky nezhorší bezpečnostný stav v postihnutých elektrárňach, nie je predpoklad zhoršenia radiačnej situácie nad územím Slovenskej republiky.
Ministerstvo ubezpečuje, že radiačná situácia je mimoriadne pozorne sledovaná kompetentnými orgánmi nie iba na území Slovenska, ale aj prostredníctvom dostupných informačných zdrojov. MŽP vypracovalo informáciu na podnet predsedníčky vlády Ivety Radičovej v spolupráci so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Rezort vychádzal z výpočtov špecializovaných meteorologických pracovísk.
Systém vyhodnocuje radiačnú situáciu na území Slovenska každých 10-minút
Radiačný monitoring Ministerstva životného prostredia SR je vykonávaný prostredníctvom radiačnej monitorovacej siete Slovenského hydrometeorologického ústavu. Rádioaktivitu ovzdušia vyjadrenú dávkovým príkonom gama žiarenia sledujú na 26 meteorologických staniciach, napríklad v Bratislave, Žiline, Mochovciach, Košiciach. Rádioaktívne Cs, ktoré je jedným z umelých rádionuklidov pochádzajúcich napr. z havárie jadrových elektrární, však nemožno pomocou týchto meracích zariadení priamo identifikovať. Máme iba informáciu o sumárnej hodnote žiarenia vrátane pozadia. Tieto merania sa vykonávajú kontinuálne. Len na troch staniciach sa sleduje navyše aj aktivita aerosólov v ovzduší – v J. Bohuniciach kontinuálne a v Hurbanove a Stropkove z úsporných dôvodov jeden týždeň v mesiaci. V Lučenci a v Lieseku sú pre nedostatok peňazí nefunkčné.
Systém vyhodnocuje radiačnú situáciu na území Slovenska každých 10-minút. Okrem údajov z vlastnej monitorovacej siete má SHMÚ na základe bilaterálnych zmlúv údaje zo sietí Maďarska a Rakúska. Keďže SHMÚ reprezentuje Slovenskú republiku v Európskej radiačnej databáze spravovanej Európskou komisiou, má neustály prístup k aktuálnym nameraným údajom všetkých krajín EÚ.
Japonské úrady začali dnes na ochladzovanie poškodených reaktorov jadrovej elektrárne vo Fukušime používať vojenskú helikoptéru. Tá na palivové tyče vylieva vodu, a tým znižuje ich teplotu. Odborníci s podobnými misiami nemajú skúsenosti, a nie je preto jasné, či bude ich pokus úspešný. Jadrové zariadenie vo Fukušime sa poškodilo po piatkovom mimoriadne silnom zemetrasení a následných vlnách cunami, ktoré spôsobili zlyhanie chladiaceho systému vo väčšine reaktorov. Z elektrárne následne začali unikať nebezpečné rádioaktívne látky. Z ohrozenej zóny už stihli evakuovať vyše 200-tisíc ľudí. Nepatrne zvýšenú úroveň radiácie zaznamenali aj v Tokiu vzdialenom od elektrárne približne 250 kilometrov.
Naše jadrové elektrárne zemetraseniam odolajú, tvrdí jadrový dozor
Slovenské jadrové elektrárne dokážu odolať silným zemetraseniam – elektráreň Jaslovské Bohunice zemetraseniu ôsmeho stupňa podľa stupnice MSK64 a elektráreň Mochovce zemetraseniu 7,4. stupňa. „Okrem toho sú tam zadefinované horizontálne pohyby, na ktoré sú tie elektrárne schopné reagovať tak, že ich utlmia a nepríde k ich poškodeniu, takže budú bezpečne schopné dochladiť ten blok a odvádzať zvyškové teplo od reaktora,“ povedala dnes predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR Marta Žiaková s tým, že práve táto činnosť sa veľmi ťažko darí Japoncom v elektrárni Fukušima 1, poškodenej vlnou cunami po zemetrasení.
Slovensko prevádzkuje v jadrových elektrárňach tlakovodné reaktory, ktoré sú odlišné od varných reaktorov v japonskej jadrovej elektrárni. Napríklad Nemecko odstavuje tie jadrové elektrárne, ktoré sú rovnakého typu, približne rovnakej veľkosti a vybudované v období ako je Fukušima 1. Žiaková dnes informovala vládu o stave našich jadrových zariadení v nadväznosti na udalosti v Japonsku. „Skutočne bezpečnosti tých elektrární treba venovať najvyššiu pozornosť,“ dodala Žiaková.
Prehodnocovanie fungovania atómových elektrární nie je aktuálne
Otázku prehodnocovania ďalšieho využívania jadra na Slovensku po udalostiach v Japonsku nechcela Žiaková komentovať. Podľa nej je to otázka pre ministerstvo hospodárstva, ktoré je zodpovedné za energetickú stratégiu Slovenskej republiky. Šéfka úradu jadrového dozoru odhaduje, že možnosť doletu rádioaktívnych častíc, ktoré unikli z japonskej elektrárne Fukušima 1, je veľmi malá. „Ak aj prídu, tak tie koncentrácie budú úplne zanedbateľné,“ dodala. Podľa nej je ťažké povedať, či by boli vôbec merateľné. Upozornila, že z Japonska neprichádzajú dostatočné informácie o tom, čo sa v elektrárni presne robí.
Lipšic nechce klamať ľudí o stave ovzdušia, ako sa to stalo v prípade Černobyľu
Minister vnútra Daniel Lipšic garantuje, že vláda ani štátne orgány nebudú svojich občanov zavádzať o prípadnej radiácii v ovzduší, ak by predsa len nastala táto situácia po udalostiach v japonskej jadrovej elektrárni. „Budeme im hovoriť pravdu. Nie sme v 80-tych rokoch, keď vtedajšia vláda klamala svojich občanov o zvýšenej radiácii v prípade havárie v Černobyle. Dnes zďaleka nie sme v tej situácii,“ vyhlásil Lipšic.
Stav ovzdušia monitorujú viaceré organizácie rezortov zdravotníctva, vnútra, obrany a životného prostredia. „Zatiaľ nehrozí žiadne bezprostredné riziko,“ povedal minister vnútra, ktorý by nechcel vyvolávať paniku, ale ľudí skôr upokojiť. Ako dodal, musíme však byť veľmi ostražití a pripravení. „Situácia sa potenciálne môže zmeniť – dúfame, že nie.“ Zmenu by mohol priniesť prípadný vývoj situácie v Japonsku, ale aj zmeny poveternostných podmienok, prúdenia vzduchu.
Podľa informatívneho materiálu rezortu vnútra, ktorý dnes predložili vláde, je možné okrem prevádzky systému kontinuálneho radiačného monitorovania v prípade potreby spustiť aj systém periodického merania na vopred stanovených meracích bodoch a doplnkových meracích bodoch obvodnými úradmi a kontrolnými chemickými laboratóriami civilnej ochrany vrátane analýzy, hodnotenia a zasielania nameraných dát.
Kontinuálne meranie úrovne radiácie v systéme civilnej ochrany sa zabezpečuje 23 stacionárnymi meracími prístrojmi, meraním dávkového príkonu rádiometrom. Ten je v prevádzke nepretržite 24 hodín.
