BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Najvyššie pokuty za čierne stavby môžu dosiahnuť v prípade priestupku 170 tis. eur a pri správnom delikte 350 tis. eur. Pôjde o postihy stavebníkov za uskutočňovanie stavieb v chránenom území alebo v ochrannom pásme bez stavebného povolenia. Ak pravidlá opakovane porušia pri priestupku do jedného roka a pri správnom delikte do dvoch rokov, môžu dostať dvojnásobne vyššie pokuty, teda 340 tis. eur a 700 tis. eur. S prísnejšími sankciami za nepovolenú stavebnú činnosť počíta návrh malej novely zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý v stredu schválila vláda s pripomienkami. Novelu s navrhovanou účinnosťou 1. novembra predložil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH). Ide v poradí o 28. novelizáciu stavebného zákona schváleného ešte v roku 1976.
Za priestupky majú byť štyri pásma pokút – 30 až 1 000 eur, 300 až 3 000 eur, 1 000 až 40 000 eur a 3 000 až 170 000 eur. Za správne delikty sú navrhnuté pokuty v troch rozsahoch – 500 až 15 000 eur, 5 000 až 100 000 eur a 10 000 až 350 000 eur. Priestupky a správne delikty prejednáva a pokuty udeľuje stavebný úrad alebo inšpekcia.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) považuje schválenú novelu stavebného zákona za dôležitý nástroj na zastavenie čiernych stavieb. Po rokovaní vlády pripomenula, že posledná novelizácia zákona bola schválená ešte v roku 2005. „Bol však formulovaný natoľko všeobecne, že nám pred očami rástli čierne stavby ako huby po daždi a štát sa doslova bezmocne pozeral. Novela presnejšie upravuje výkon štátneho stavebného dohľadu a opatrenia na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, a to zavedením nových mechanizmov nielen voči stavebníkovi, ale aj zhotoviteľovi a osobám, ktoré na stavbe vykonávajú vybrané činnosti vo výstavbe,“ povedala Radičová.
Znížená úroveň disciplíny a právne vedomie
Ministerstvo dopravy a výstavby zdôvodnilo návrh novely staveného zákona tým, že sa znížila úroveň disciplíny a právne vedomie aj medzi účastníkmi výstavby. To negatívne vplýva na uplatňovanie stavebného zákona v súčasnosti. „Štátny stavebný dohľad, ktorý plní kontrolnú funkciu vo výstavbe, sa v nedostatočnej miere zameriava na realizačnú fázu výstavby, pričom v prípade zistených nedostatkov na stavbe, mu v stavebnom zákone chýbajú účinné nástroje na zabezpečenie účinnej nápravy,“ uviedlo ministerstvo.
Ministerstvo dopravy a výstavby začne zároveň pripravovať celkom nový stavebný zákon, keďže súčasný aj s novelami má už 35 rokov. „Je to naozaj veľmi potrebné aj vzhľadom na dnešné pomery na európskom trhu,“ povedal minister Figeľ. Verejnosť podľa neho veľmi citlivo vníma doposiaľ nedostatočný zápas s čiernymi stavbami. „Táto novela je predkladaná vládou parlamentu paralelne s novelou Trestného zákona, čím chceme z dvoch prístupov vytvoriť oveľa silnejšie a transparentnejšie prostredie pre to, aby čierne stavby na Slovensku nevyrastali,“ pokračoval Figeľ. Odstránenie čiernej stavby podľa neho nie je sankcia, ale nastolenie zákonného stavu. Za dôležité označil, že prvý raz bude za nepovolené stavby postihovaný nielen staviteľ, čiže investor, ale aj zhotoviteľ, stavbyvedúci a stavebný dozor.
„Novela spolu s pripravovaným zákonom prinesie oveľa kvalitnejšie a produktívnejšie prostredie pre to, aby sa darilo na Slovensku vo výstavbe poctivým, ktorí rešpektujú zákon, ktorí chcú, aby poriadok znamenal nie teóriu, ale prax. Nakoniec ide o stavebný poriadok,“ dodal Figeľ. Ubezpečil, že spolupráca s rezortom spravodlivosti vyjadruje súčinnosť, ktorú potrebujú aj právne orgány, aby sa mnohí štátu nevysmievali a nepresadzovali bezprávie.
Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá je zhotoviteľom stavby alebo vedie jej uskutočňovanie, za správny delikt nebude zodpovedať, ak preukáže, že využila všetky svoje oprávnenia podľa tohto zákona, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti. Najtvrdšie postihy pri správnych deliktoch budú hroziť okrem uvedeného prípadu aj vtedy, ak stavebníci uskutočňujú stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Ako aj vtedy, keď nebudú rešpektovať rozhodnutie o okamžitom zastavení stavby, jej zmeny, terénnych úprav, prác a zariadení. Prípadne budú užívať ako stavebníci stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo umožnia ako vlastníci stavby inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
Stavebný úrad podľa novely zastaví územné konanie aj v prípade, ak zistí, že sa stavba začala uskutočňovať predtým, ako územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne najneskôr do 7 dní z vlastného podnetu konanie o odstránení stavby a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním,“ vyplýva z návrhu novely stavebného zákona.
Ak ide o stavbu alebo jej zmenu, ktorú už stavebný úrad posúdil v stavebnom konaní a ktorú stavebník začal uskutočňovať pred platnosťou stavebného povolenia a vlastník stavby písomne požiada o dodatočné povolenie stavby, stavebný úrad konanie o odstránení stavby preruší a začne konať o žiadosti. „Stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby zamietne, ak zistí, že ide o stavbu, ktorá nebola posúdená v stavebnom konaní,“ uvádza ďalej stavebná novela.
Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ak stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o jej dodatočnom povolení. Pri dodatočnom povolení stavby stavebný úrad povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
„Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí, že sa stavba a jej zmeny uskutočňujú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, rozhodne o okamžitom zastavení prác na stavbe ústnym vyhlásením a uvedie to v zápisnici. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe nemá odkladný účinok,“ vyplýva z novely. Ak stavebník nerešpektuje opatrenie štátneho stavebného dohľadu, vyzve stavebný úrad na jeho podnet dotknuté orgány na prerušenie dodávok vody a energií potrebných na uskutočnenie stavby. Ak stavebník napriek tomu pokračuje v prácach na stavbe, pričom nejde o jednoduchú a drobnú stavbu či stavebnú úpravu, stavebný úrad postúpi vec orgánu činnému v trestnom konaní. Ak stavebný úrad opakovane zistí porušenie zákona, podá podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia zhotoviteľa alebo stavbyvedúceho.
Orgán štátneho stavebného dohľadu podľa novely oznámi vykonanie dohľadu minimálne 7 dní pred uskutočnením miestneho zisťovania vlastníkovi stavby, pri rozostavanej stavbe stavebníkovi a podľa okolností aj projektantovi, stavbyvedúcemu alebo osobe vykonávajúcej stavebný dozor. Tí sú povinní sa miestneho zisťovania zúčastniť. Ak je to účelné, k miestnemu zisťovaniu môžu byť prizvané aj dotknuté orgány a koordinátor bezpečnosti práce, ak pôsobí na stavenisku. Za bránenie výkonu štátneho stavebného dohľadu môže byť udelená poriadková pokuta do 1 000 eur. Orgánom štátneho stavebného dohľadu je Slovenská stavebná inšpekcia, stavebný úrad, krajský stavebný úrad a iný orgán oprávnený dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb.
Kompetencie stavebných úradov boli od roku 2003 presunuté z orgánov štátnej správy na miestnu samosprávu, čo malo urýchliť, zjednodušiť a zefektívniť rozhodovanie o stavbách. Podľa ministerstva dopravy a výstavby sa očakávalo, že obce, ktoré zároveň obstarávajú a schvaľujú územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečia dôslednejšiu kontrolu nimi spravovaného územia a budú prijímať účinné preventívne kontrolné opatrenia na zamedzenie nepovolených stavieb. Mali zasiahnuť ešte v čase začatia nepovolenej stavby a nie až v štádiu, keď je stavba postavená.
„Napriek uvedenému predpokladu aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, respektíve ich neaplikujú vôbec. Jednou z príčin uvedeného stavu je to, že niektoré ustanovenia stavebného zákona sú formulované vo všeobecnej rovine s predpokladom dôsledného dodržiavania zákona,“ uviedol ďalej rezort dopravy a výstavby. Obsah zákona podľa ministerstva už nevyhovuje súčasným tlakom na výstavbu na základe okamžitej potreby súkromných investorov, často prerastajúcej do svojvoľného začínania realizácie stavieb bez povolení. Rezort preto považuje jednoznačne za potrebné konkretizáciu, doplnenie a spresnenie formulácií zákona o súlade povoľovania stavieb a dodatočného povoľovania čiernych stavieb s verejným záujmom.
