Spomedzi štátnych kontrolno-regulačných inštitúcií ľudia najviac poznajú alebo o ňom počuli Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale najviac dôverujú Najvyššiemu kontrolnému úradu.
Vyplýva to z prieskumu agentúry MVK, v ktorom spracovala reprezentatívny prieskum verejnej mienky, v ktorom mapovala názory dospelej populácie SR na vybrané štátne kontrolno-regulačné inštitúcie.
„V tomto prieskume sme sa zamerali na Kanceláriu verejného ochrancu práv (ombudsmana), Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ priblížil Pavel Haulík.
Respondentov sa najskôr spýtali na znalosť, poznanie vybraných kontrolno-regulačných inštitúcií: Ktoré z týchto štátnych inštitúcií poznáte, zachytili ste informácie o ich činnosti?
Poznám, už som o ňom počul/a
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – 90,5 %
- Najvyšší kontrolný úrad – 84,9 %
- Úrad pre verejné obstarávanie – 77,6 %
- Kancelária verejného ochrancu práv – 75,7 %
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – 62,3 %
Nepoznám
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 31,2 %
- Kancelária verejného ochrancu práv 20,6 %
- Úrad pre verejné obstarávanie 18,8 %
- Najvyšší kontrolný úrad 12,3 %
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 7,5 %
Ako uviedol Haulík, ťažiskom prieskumu bolo zisťovanie miery dôveryhodnosti zaradených kontrolno- regulačných inštitúcií. Respondentom položili otázku: Každá z týchto inštitúcií si svojou činnosťou získava väčšiu alebo menšiu dôveru verejnosti. Povedzte prosím, do akej miery dôverujete uvedeným štátnym inštitúciám Vy osobne. Pri každej inštitúcii odpovedali na škále „dôverujem, skôr dôverujem, skôr nedôverujem, nedôverujem“ (resp. neviem).
„Všetky skúmané kontrolno-regulačné inštitúcie majú relatívne vyšší stupeň dôvery u respondentov s vysokoškolským vzdelaním, odborných zamestnancov, manažérov, ľudí patriacich do strednej a vyššej strednej triedy a recipientov s čistým mesačným príjmom vyšším ako 1 500 eur,“ povedal Haulík.
Ak podľa neho porovnáme mieru dôvery voči nedôvere majú medzi účastníkmi prieskumu Najvyšší kontrolný úrad, Kancelária verejného ochrancu práv a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prevahu dôverujúcich nad nedôverujúcimi. Naopak, prevahu nedôverujúcich sme zaznamenali vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Dôverujem (+skôr dôverujem)
- Najvyšší kontrolný úrad – 54 %
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – 50,5 %
- Kancelária verejného ochrancu práv – 44,8 %
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – 33,6 %
- Úrad pre verejné obstarávanie – 28,3 %
Nedôverujem (+skôr nedôverujem)
- Úrad pre verejné obstarávanie – 51,5 %
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – 40,8 %
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – 36,5 %
- Kancelária verejného ochrancu práv – 34,7 %
- Najvyšší kontrolný úrad – 32,1 %
Prieskum sa uskutočnil na prelome novembra a decembra 2021 na vzorke 1 097 respondentov, ktorá bola reprezentatívna pre dospelú populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, socioekonomického statusu, veľkostnej kategórie bydliska a regiónov. Vzorka bola vybraná kvótnym výberom a ako výskumnú techniku sme použili face-to-face interview prostredníctvom vyškolenej anketárskej siete.