November 1999. Výročná konferencia Slovenskej golfovej únie. Niesla sa v optimistickom duchu a jej heslo znelo: Naučili sme Slovensko hrať golf. Posudzujúc domáce golfové dianie našimi vtedajšími očami, to znelo celkom dobre, ale pri písaní týchto riadkov sa mi to zdá úsmevné, prehnané a hádam až nenáležité. No poďme k veci. Podľa vtedajších kritérií sa rodina golfistov utešene rozrastala. Členská základňa prekročila magické číslo tisíc a golfových klubov sme mali pätnásť.
Stovka odohraných turnajov v priebehu roka bola doslova ódou na radosť. To všetko sme dosiahli za relatívne krátky čas. Veď Slovenská golfová únia vznikla len nedávno, v roku 1991. Predtým, od roku 1974, u nás fungoval len jeden golfový klub- Elán Bratislava. Jeho zakladateľ Miroslav Kaličiak zapálil a v ťažkých golfových časoch udržal pri živote skupinu nadšencov, vďaka ktorým golf u nás prežil. Juraj Lupsina účastníkom konferencie pripomenul, že súčasné úspechy sme dosiahli aj vďaka prvým priekopníkom golfu.
Spomenul Tatranskú Lomnicu, kde sa hrali turnaje už v roku 1908, a Piešťany. Na konferencii som sa dozvedel, že pôvodné piešťanské ihrisko krstili presne 28. júla 1914, v deň sarajevského atentátu na vojvodu Ferdinanda. Svoje vystúpenie Juraj ukončil slovami: „Športovo to bola naša najlepšia sezóna. Bola úspešná aj preto, lebo sme mohli stavať na pevných základoch, ktoré nám zanechali naši predchodcovia. Nezabúdajme na nich.“ Myslím si, že mal pravdu. Nielen preto, že sa naozaj nepatrí zabúdať, ale aj preto, lebo rok 1999 bol skutočne dobrý. Bol dobrý napriek tomu, že v tom čase sme mali na Slovensku spolu len osemnásť golfových jamiek. Verte či neverte, bolo to tak.
A vtedy o tom koloval medzi golfistami tento fór: „Viete, kde je najväčšie golfové ihrisko na svete a prečo? No predsa na Slovensku. Lebo jeho prvá deviatka je v Bernolákove a druhá v Košiciach.“
Na tomto najväčšom ihrisku v šírom svete dostali golfové základy a na tejto konferencii zbierali prvé ocenenia vtedy začínajúci, neustále sa zlepšujúci a doteraz úspešní hráči, hráčky a učitelia golfu. Napríklad Zuzana Kamasová, Peter Wieger, Barbora Kachlíková či Michal Hauskrecht. A predstavte si, že aj takí renomovaní harcovníci, ako sú dnes Braňo Staník a Peter Jurko, práve vtedy s golfom začínali. Braňo si z konferencie odniesol diplom ako objav roka a Peter Jurko sa stal nováčikom roka. Ej, ale ten čas letí. Teraz, hľadiac na tú konferenciu s odstupom zopár rokov, mi neostáva nič iné, len sa ospravedlniť za predchádzajúce, tak trochu ironické poznámky.
Uznávam, že ten optimizmus v roku 1999 bol hádam aj celkom namieste a hlavne bol veľmi potrebný. Bez neho a ľudí, ktorí ho medzi nami šírili, by sme dnes veľa dôvodov na golfovú radosť nemali. A aby som to aspoň trochu zaonačil, tak dodávam, že vtedy sme síce Slovensko ešte golf hrať nenaučili, ale zopár nadšencov to už zvládlo celkom dobre.
