Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že zlepší kontrolu verejného obstarávania posilnením postavenia a nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).
Navrhovaná reforma, ktorú nedávno predstavil vicepremiér pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina), však podľa pozorovateľov vyvoláva pochybnosti o zámeroch kabinetu Igora Matoviča (OĽaNO).
Nič sa nebude skrývať pod stolom. Matovič avizuje revolúciu vo verejnom obstarávaní
ÚVO by mal ako jediný kontrolovať zákazky financované z peňazí Európskej únie, čo by malo zefektívniť kontrolu a zrýchliť čerpanie eurofondov. Plánovaná profesionalizácia verejného obstarávania by podľa vlády zároveň mala mať priaznivý vplyv na odbornosť a verejné financie, znížiť by sa mali finančné opravy pri realizácii projektov a administratívna záťaž účastníkov tohto procesu.
Dva konkurenčné návrhy
Vládny návrh novely verejného obstarávania, ktorý ešte nie je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, však počíta so značným obmedzením právomocí úradu. Rozhodovať o námietkach, čo je jedna z jeho hlavných úloh, by mali po novom budúce správne súdy. Skončiť by mala rada ako odvolací orgán úradu.
Zákazky s nízkou hodnotou by sa v podstate zadávali bez súťaže a kontroly, pričom finančný limit na stavebné práce pri tomto postupe sa má zvýšiť tridsaťnásobne – zo 180-tisíc na 5,35 milióna eur. Pod týmto objemom by sa tak zákazky mohli prideľovať priamo vybraným zhotoviteľom.
Advokát Kapec: Vládny návrh na zmeny v obstarávaní zvyšuje riziko korupcie, návrh ÚVO je rozumný kompromis
S vlastným návrhom novely prišiel aj ÚVO. Je založený na zjednodušení, zrýchlení a profesionalizácii verejného obstarávania cez odborných garantov aj na posilnení nezávislosti postavenia úradu.
Vychádza sčasti z jeho pôvodnej novely, ktorá pred rokom neprešla v parlamente, keďže ten neprelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktoré vzniesla pre pozmeňujúce návrhy poslancov značne zasahujúce do podstaty navrhovanej novely.
Táto paradoxná situácia podnecuje verejnú diskusiu o oboch konkurenčných návrhoch, no so značne rozdielnymi predstavami o budúcnosti verejného obstarávania. Ide pritom o nakladanie s verejnými financiami štátu a samospráv za niekoľko miliárd eur ročne.
Priestor pre korupciu a klientelizmus
Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková vidí vo vládnom návrhu aj pozitíva, ale prevažujú veci, ktoré podľa nej otvárajú priestor pre korupciu a klientelizmus. Kontrola súťaží bude podľa nej slabá.
„Napríklad, nákupy za veľké objemy môžu ísť mimo riadne súťaže, verejnosť a mimovládne organizácie už nebudú môcť podávať podnety na kontrolu tendrov,“ povedala pre Webnoviny.sk.
Nadácia za posledné tri – štyri roky poukázala na chystané súťaže za desiatky miliónov eur, kde mala podozrenie na korupciu či porušenie zákona. Obstarávania následne boli buď zrušené, alebo ÚVO udelil pokutu, čím štát ušetril významné zdroje.
V spojitosti s návrhom na presun sťažností na správne súdy, ktoré ešte len majú vzniknúť na zelenej lúke, Petková zapochybovala, či sudca za dva týždne rozlúskne obsah sťažnosti. Napríklad, pri komplikovaných diaľničných tendroch s množstvom zložitej technickej dokumentácie.
Riaditeľka nadácie pripomína, že vláda má v programe záväzok posilniť nezávislé kontrolné úrady a odpolitizovať ich, vrátane ÚVO, ale návrh Holého podľa nej „ide presne opačným smerom“.
Voľnejšie pravidlá skrátia nákupy
Oveľa viac sa jej pozdáva návrh úradu. Uvoľnením pravidiel podľa nej budú nákupy trvať kratšie. „Zároveň však sprísnenie postihov môže odradiť tých, ktorí by sa chceli z verejných tendrov obohatiť alebo prihrať zákazku kamarátovi na úkor verejného záujmu a dobrého hospodárenia štátu,“ myslí si Petková. Súhlasí, že verejné obstarávanie u nás trvá pridlho a treba to zmeniť.
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik
Podľa projektu Zindex, ktorého výsledky v spolupráci s českými expertmi vlani zverejnila nadácia, dĺžka obstarávania v Česku je asi polovičná.
Po skúmaní 93 štátnych inštitúcií sa ukázalo, že každé štvrté obstarávanie bolo zrušené, zrejme aj pre časté a niekedy nie celkom opodstatnené námietky iných uchádzačov.
„Aj tu ÚVO navrhuje opatrenia, aby na takéto účelové podnety nemali sťažovatelia priestor,“ poznamenala šéfka mimovládky.
Uznáva, že námietky brzdia celý proces obstarávania. Považuje však za otázne, či ich treba rovno rušiť alebo či radšej neschváliť vyššie sankcie pre firmy, ktoré neoprávnenými námietkami vydierajú konkurentov alebo deformujú trh.
Zjednodušiť podmienky, zachovať transparentnosť
Zamestnávatelia sú za uvoľnenie podmienok verejného obstarávania. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová to zdôvodnila tým, že súčasný proces v tendroch je zložitý a administratívne náročný, čo zbytočne komplikuje schvaľovanie a čerpanie podaných projektov.
„Rozhodne by sme privítali, ak by sa zjednodušili, či uvoľnili pravidlá vo verejnom obstarávaní s tým, že bude zachovaná transparentnosť,“ povedala a dodala, že priestor na klientelizmus a korupciu by mal byť pritom minimalizovaný.
Iniciatíva ÚVO o otvorenej komunikácii nie je podľa Dostála na škodu, ale v zákone nemusí byť
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik na margo dvoch návrhov zmien v obstarávaní poznamenal, že nie je celkom šťastné, keď sa na malom Slovensku trieštia odborné sily. „Táto situácia, bohužiaľ, nie je ojedinelá, obdobná je napríklad aj pri príprave nového stavebného zákona,“ vyslovil sklamanie.
Návrh novely z dielne úradu podľa predstaviteľa stavebných podnikateľov v zásade vychádza z komunikovaných potrieb odbornej verejnosti na zefektívnenie procesov obstarávania, ako aj na zvýšenie odbornosti v tejto oblasti. Na margo navrhovaných zmien Holého hovoria, že sú také zásadné, že potrebujú podrobnejšie informácie pre detailné posúdenie ich vplyvov a možných dopadov.
Najdrastickejšie zúženie verejnej kontroly
Vládna novela obstarávania by podľa riaditeľa mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša bola najdrastickejšou formou zúženia verejnej kontroly zákaziek za posledných dvadsať rokov. Prekvapilo ho, že takýto návrh predložili bez širšej prípravy a analýz mapujúcich všetky možné prínosy aj riziká.
Návrh úradu vníma riaditeľ mimovládky ako kompromis oproti návrhu podpredsedu vlády. „Tiež sa zvyšujú limity, do ktorých sa budú môcť zákazky prideľovať málo transparentným spôsobom, a obmedzujú sa námietky, všetko so zámerom zvýšiť rýchlosť zadávania zákaziek,“ tvrdí Šípoš.
Oproti vládnemu zámeru je podľa neho zvyšovanie menej drastické, no aj tento návrh „zvyšuje riziko korupcie a sťažuje verejnú kontrolu zákaziek“.
Transparency už pri zvyšovaní limitov zákaziek s nízkou hodnotou v roku 2018 upozornila, že to malo za následok nižšiu súťaživosť medzi uchádzačmi a vyššiu cenu zákaziek.
„Úrad na toto riziko nereflektuje, kým vládny návrh spomína ako protiváhu povinné cenové referencovanie,“ uviedol Šípoš s tým, že to podľa neho zďaleka nemá šancu odradiť všetky podvody, keď predražené zákazky sú len jedným z následkov korupcie.
Posilniť dohľad nad zákazkami
Napriek tomu považuje referencovanie cien za dobrý krok vpred. Podobne ako vládny návrh zverejňovať všetky zmluvy, vrátane tých od samospráv, v centrálnom registri. V návrhu úradu sa mu páči zvýšenie transparentnosti výberu nového predsedu inštitúcie.
Kľúčovým odporúčaním Transparency je v prípade zvýšenia limitov posilniť verejnú kontrolu zákaziek pod limitmi tým, že budú povinne centrálne vyhlasované na jednom mieste. Z prieskumov trhu by mali byť povinne zverejňované aj zápisnice s menami oslovených uchádzačov.
Moderné a úspešné Slovensko zmäkčuje sľub vlády SR o zlepšení Slovenska z hľadiska vnímania korupcie, uviedlo TIS
„V prípade radikálneho vládneho návrhu tiež radíme zaviesť minimálnu dobu pre podávanie ponúk, nech sa stavba za päť miliónov eur nedá prideliť za dva týždne,“ povedal Šípoš. Tlak verejnej kontroly bez tej štátnej podľa neho závisí už len od politickej kultúry, ktorá má na Slovensku ďaleko k ideálu.
Ušetriť možno veľa peňazí
Úrad navrhuje zvýšiť limity pre zákazky s nízkou hodnotou na tovary a služby pre štátnych obstarávateľov zo 70-tisíc na 100-tisíc eur, pre samosprávy zo 70-tisíc na 180-tisíc eur. Na stavebné práce by podľa tohto návrhu mali limity vzrásť zo 180-tisíc na 300-tisíc eur a pri sociálnych službách z 260-tisíc na 400-tisíc eur.
„Je to rozhodne lepšie ako zmeny, ktoré avizoval vicepremiér Štefan Holý vo svojej novele. Teda, že by sa mali zrušiť podlimitné zákazky. To by znamenalo, že do 5 miliónov eur pri stavebných prácach by sa nemuselo obstarávať,“ upozornila Petková. To by podľa nej otvorilo veľký priestor pre klientelizmus a korupciu.
Štát môže podľa riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu ušetriť veľa peňazí, ak budú centralizované nákupy transparentné a pod kontrolou verejnosti. Ak sa nakupuje vo väčšom množstve, je cena vždy priaznivejšia. Úrad presadzuje profesionalizáciu vo verejnom obstarávaní zavedením centralizácie verejných strategických nákupov a zriadením odborných garantov.
„Aj profesionalizácia v tejto oblasti je krokom dobrým smerom. Často sa stretávame s tým, že obstarávatelia porušia zákon nie preto, lebo je to ich zámer, ale nevedia poriadne, ako si ho vykladať,“ ozrejmila Petková. Stáva sa to podľa nej najmä v menších mestách. Aj preto nadácia spolu s úradom pre nich pripravili príručku, ako sa vyhnúť najčastejším chybám.
Účinnosť zmien predbežne v auguste 2021
Holý počas prezentácie vládneho návrhu informoval, že vo verejnej diskusii sa k nemu môže vyjadriť aj ÚVO. Po tom, ako vicepremiér svoj návrh novelypredloží na medzirezortné pripomienkové konanie, kabinet by ho mal prerokovať v decembri tohto roka.
Holý označil za veľmi ambiciózny cieľ, aby parlament schválil novelu vo februári budúceho roka, pričom účinnosť by mala nadobudnúť predbežne 1. augusta 2021.
Úrad v prípade zmien verejného obstarávania prišiel od júla o legislatívnu iniciatívu, preto svoj návrh novely nemôže predložiť na pripomienkovanie. Zverejnil ju na svojom webe a aktívne o nej verejne diskutuje so všetkými, ktorých sa verejné obstarávanie týka.
