Extrémna anorektička Valeria Levitin pomaly oslávi 40 rokov, no váži toľko, ako malá školáčka. Výsledok svojej snahy o schudnutie už dávno trpko oľutovala, i dnes však dostáva mnoho listov od mladých dievčat, ktoré túžia kopírovať jej kostnatý vzhľad. Rodáčka z Ruska, ktorá dnes žije v Monaku, sa preto rozhodla zakročiť a zverejnením svojho príbehu varovať ľudí pred nebezpečenstvom porúch príjmu potravy.
„Dostávam listy od mladých dievčat, v ktorých si pýtajú rady, ako dosiahnuť podobnú postavu, ako mám ja. Listy sú väčšinou od žien vo veku okolo 20 rokov, ktoré ma považujú za inšpiráciu. Preto som sa rozhodla, že budem viesť kampaň proti anorexii. Nebudem ich učiť, ako zomrieť. Nie je to hra, nie je to žiaden vtip, je to váš život,“ uviedla Levitin.
Problémy s váhou siahajú vo Valeriinom prípade do detstva. Keďže obezitu mali v rodine, Valeriina matka nechcela, aby jej dcéra skončila podobne, a tak dôsledne dbala na dcérinu výživu a často ju vážila. Keď mala 16 rokov, spolu s rodinou sa z Moskvy presťahovali do Chicaga, kde sa snažila zapadnúť do partie v novej škole. Veľmi sa jej to však nedarilo a posmešné poznámky nových spolužiakov celú situáciu zhoršovali. „Hrali sme futbal a jeden divák poznamenal: ´Viem, ako by sme mohli vyhrať. Musíme dať do bránky Valeriin veľký zadok.´ Otriaslo to mojím svetom,“ spomína Ruska, ktorú nelichotivé poznámky naštartovali k nezdravému chudnutiu.
Keď mala 23 rokov, jej veľkosť 40 sa scvrkla na 34. V tom čase Valeria začala snívať o kariére modelky a tanečníčky. Z obáv pred jej neustále klesajúcou váhou jej však tancovať zakázali, neuspela ani v modelingu. Z pôvodných 63 kíl Valeria pomaly ukrajovala, až sa dostala na hranicu, ktorá svedčila o jasnej anorexii.
V priebehu nasledujúcich desať rokov prešla rukami viac ako 30 odborníkov, ktorí sa jej snažili pomôcť nabrať aspoň nejakú hmotnosť. Za uplynulé roky si však vybudovala takú averziu voči jedlu, že niektoré potraviny vôbec nedokáže konzumovať.
„Anorexia zo mňa urobila osamelú, neatraktívnu ženu, ktorá na ľudí pôsobí odpudivo. Chcem sa o svoj príbeh podeliť s ostatnými, aby nezopakovali môj osud. Chcem, aby mladí ľudia žili šťastný, zdravý a zmysluplný život,“ uviedla Valeria, ktorá nechtiac púta pozornosť všade, kde sa objaví.
Valeria vôbec nechodí do reštaurácií či kaviarní a nadviazať kontakt s ľuďmi je pre ňu náročné. Hoci by sa rada stala matkou, zdá sa, že jej túžba zostane nesplnená. „Chcela by som mať rodinu, lebo cítim, že mám čo odovzdať. Pravdaže by však nebolo správne porodiť dieťa, keď som chorá – nebolo by to fér,“ uviedla Levitin.
Valeria uvažuje, že sa vráti do rodnej Moskvy, kde sa cíti uvoľnenjšie. Pritom verí, že tam sa jej podarí nájsť aj vnútornú rovnováhu, ktorá ju privedie k zdravšiemu životu.
„Chcem pokoriť anorexiu. Nikdy v živote som nič nevzdala, nevzdám sa ani teraz,“ dodala.
www.huffingtonpost.com, http://thecitizensoffashion.com