BRATISLAVA 16. novembra (WEBNOVINY) – O situácii s odpadmi v chemickom podniku Chemku Strážske sa dnes prišiel osobne presvedčiť minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd).
Zaujímal sa o likvidáciu 600 ton skladovaných PCB (polychlórovaných bifenylov) odpadov a tiež o znečistenie krajiny na Zemplíne.
Agentúru SITA o tom informoval Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
Problém PCB minister vníma ako najväčšiu environmentálnu záťaž, ktorá je na Slovensku. Nebezpečné látky okrem priestoru fabriky zaťažili aj okolie, koryto rieky Laborec a Zemplínsku šíravu. Projekt medzinárodného konzorcia, ktorý mal riešiť likvidáciu, chce Nagy uzavrieť. „Je technologicky nevhodný pre neprimeranú kapacitu a navyše je zle nastavený. Jasným dôkazom toho je fakt, že ani po ôsmich rokoch sa v skutočnosti nerozbehol. Konečne sa môže hľadať reálne riešenie,“ zhodnotil minister. Jedným z jeho návrhov pre Chemko Strážske bolo, aby podnik poskytol priestor a technologické zázemie aj pre sanáciu prívodového kanála Laborca a Zemplínskej šíravy.
Na problém s PCB neustále upozorňuje ochranárska mimovládna organizácia Greenpeace. Vlani 4. júna aktivisti doniesli na nádvorie ministerstva životného prostredia tri sudy s pôdou kontaminovanou nebezpečnými polychlórovanými bifenylmi z odpadového kanála fabriky Chemko Strážske, ktoré ukončilo výrobu nebezpečných látok pred 25 rokmi. Ochranári takto symbolicky chceli preniesť problém na úroveň rezortu životného prostredia. Sudy so zeminou neprebral vtedajší minister Viliam Turský (SNS) ani jeho štátny tajomník Jaroslav Jaduš (ĽS-HZDS). Kontaminovanú zeminu prišli preveriť policajti, chemici i požiarnici, ktorí ju nakoniec ako nebezpečný materiál z ministerstva odniesli. Aktivisti a vedci odhadujú, že na území kontaminovanom PCB žije približne 250 000 obyvateľov Slovenska.
„Vítame vyjadrenie pána ministra životného prostredia k projektu, lebo je to po prvýkrát, čo sa ministerstvo takto verejne, a konečne, vyjadruje k projektu,“ skonštatovala koordinátorka toxickej kampane Greenpeace Kateřina Věntusová. Podľa nej je však otázne, či je zastavenie projektu dobré alebo nie, lebo projekt počítal s podporou 10 miliónov dolárov na prevádzku, ktorá by environmentálnym spôsobom deštruoval PCB látky. „Tých máme na Slovensku ešte stále veľa a máme s nimi problém,“ povedala. Věntusová pripomenula, že projekt nebol osem rokov funkčný, lebo nebol zrealizovaný.
OSN už stratila trpezlivosť
„V podstate možno na úkor toho, že prídeme o tých 10 miliónov dolárov, sa navrhne projekt, ktorý bude funkčný a úspešný, a v konečnom dôsledku začne deštruovať PCB látky, ktoré máme na Slovensku a ktoré spôsobili, že sme najviac kontaminovanou krajinou PCB látkami na svete,“ povedala.
Slovensko je podpísané pod Štokholmským dohovorom, ktorý hovorí o nebezpečných látkach, kam polychlórované bifenyly patria. Na základe dohovoru sme ako signatári mohli prijať pomoc, ktorú poskytoval globálny environmentálny fond. „Táto finančná pomoc bola určená pre štáty, ktoré majú problémy s látkami, ktoré patria medzi organické polutanty, ktoré sú ešte k tomu aj perzistentné. To znamená, že dlhodobo pretrvávajú v životnom prostredí,“ vysvetlila Věntusová. Pripomenula, že prvotná komunikácia o projekte bola medzi OSN a slovenskou vládou. Dohovor určoval, že PCB látky zlikvidujeme environmentálne, ale v tom čase to na Slovensku nebolo možné, lebo u nás na to existovala len spaľovňa, a iné kapacity na likvidáciu boli obmedzené.
„V podstate sme potrebovali nejakú pomoc, investíciu do nespaľovacích technológií,“ povedala. Na Slovensku sa našiel manažér, ktorý navrhol projekt pre slovenské podmienky a urobil inventarizáciu PCB látok, aby mohol odhadnúť, aké množstvo týchto látok máme. „V tom čase to množstvo bolo okolo 4 500 ton, v súčasnosti je to číslo oveľa menšie, lebo prešlo osem rokov, keď si ľudia plnili svoju povinnosť a deštruovali PCB látky, PCB oleje, aby podľa zákona do roku 2010, deštruovali tieto látky zo svojich prevádzok,“ informovala.
Podľa Věntusovej bude škoda, ak prídeme o spomínanú podporu, ale vysvetľuje to tým, že OSN a donori, ktorí mali prispieť, už stratili po ôsmich rokoch trpezlivosť „kým sa Slovensko rozhýbe a zrealizuje projekt, ktorý si samo navrhlo, ale navrhlo ho zle„.