BRATISLAVA 14. marec (WEBNOVINY) – Modlitbou za dušu katolíckeho kňaza a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 -1945 Jozefa Tisa sa v stredu začala spomienka na vznik tohto štátneho útvaru.
Pri symbolickom hrobe Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave si 73. výročie vzniku Slovenského štátu pripomenulo približne 50 ľudí. Išlo predovšetkým o zástupcov Slovenskej národnej jednoty, Spoločnosti Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Na hrob položili kvety a zapálili sviečky.
Saleziánsky kňaz sa pomodlil za Tisa i Smer
Starší saleziánsky kňaz na úvod predniesol okrem modlitby za Tisa aj modlitbu za víťaznú stranu sobotňajších parlamentných volieb, aby hľadala spoločné dobro pre všetkých.
Modlitbou za dušu katolíckeho kňaza a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 -1945 Jozefa Tisa sa v stredu začala spomienka na 73. výročie vzniku Slovenského štátu. Starší saleziánsky kňaz sa pri symbolickom hrobe Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave pomodlil za samotného Tisa, ale aj za stranu Smer, ktorá zvíťazila v sobotňajších parlamentných voľbách. Na vznik Slovenského štátu spomínali aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Spoločnosti Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Na hrob položili kvety a zapálili sviečky. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Modlitbou za dušu katolíckeho kňaza a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 -1945 Jozefa Tisa sa v stredu začala spomienka na 73. výročie vzniku Slovenského štátu. Starší saleziánsky kňaz sa pri symbolickom hrobe Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave pomodlil za samotného Tisa, ale aj za stranu Smer, ktorá zvíťazila v sobotňajších parlamentných voľbách. Na vznik Slovenského štátu spomínali aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Spoločnosti Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Na hrob položili kvety a zapálili sviečky. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Modlitbou za dušu katolíckeho kňaza a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 -1945 Jozefa Tisa sa v stredu začala spomienka na 73. výročie vzniku Slovenského štátu. Starší saleziánsky kňaz sa pri symbolickom hrobe Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave pomodlil za samotného Tisa, ale aj za stranu Smer, ktorá zvíťazila v sobotňajších parlamentných voľbách. Na vznik Slovenského štátu spomínali aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Spoločnosti Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Na hrob položili kvety a zapálili sviečky. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Modlitbou za dušu katolíckeho kňaza a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 -1945 Jozefa Tisa sa v stredu začala spomienka na 73. výročie vzniku Slovenského štátu. Starší saleziánsky kňaz sa pri symbolickom hrobe Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave pomodlil za samotného Tisa, ale aj za stranu Smer, ktorá zvíťazila v sobotňajších parlamentných voľbách. Na vznik Slovenského štátu spomínali aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Spoločnosti Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Na hrob položili kvety a zapálili sviečky. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Modlitbou za dušu katolíckeho kňaza a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 -1945 Jozefa Tisa sa v stredu začala spomienka na 73. výročie vzniku Slovenského štátu. Starší saleziánsky kňaz sa pri symbolickom hrobe Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave pomodlil za samotného Tisa, ale aj za stranu Smer, ktorá zvíťazila v sobotňajších parlamentných voľbách. Na vznik Slovenského štátu spomínali aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Spoločnosti Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Na hrob položili kvety a zapálili sviečky. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Viacerí rečníci sa potom vyslovili, aby 14. marec bol štátnym sviatkom. Zaznela tiež hymna vtedajšieho Slovenského štátu Hej, Slováci a tiež hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Pohľad historika
Vznik Slovenskej republiky odhlasovali poslanci slovenského snemu 14. marca 1939. „Vedomí si nebezpečenstva maďarskej hrozby sa na návrh predsedu slovenského snemu Martina Sokola krátko po dvanástej hodine rozhodli urobiť to, čo v danej situácii pokladali za najsprávnejšie – hlasovali za vznik samostatného Slovenského štátu. Svojim hlasovaním tak síce prispeli k zániku ČSR v súlade s Hitlerovými plánmi, no s veľkou pravdepodobnosťou zabránili rozdeleniu zvyšku územia Slovenska medzi Nemeckú ríšu, Poľsko a Maďarsko,“ povedal pre agentúru SITA historik Peter Sokolovič.
O okolnostiach vzniku Slovenského štátu už historici podľa Sokoloviča dnes spory nevedú. Spory sa týkajú skôr praktickej realizácie politiky v mladom štáte. „Politický režim na vtedajšom Slovensku –podobne ako vo zvyšku strednej Európy – bol totiž v tom čase už nedemokratický, ovládaný jednou vládnucou politickou stranou – Hlinkovou slovenskou ľudovou strana (HSĽS). O tomto sa však nerozhodlo 14. marca 1939 (tento deň bol len štátoprávnym zlomom), ale už po Mníchovskom diktáte a tiež po 6. októbri 1938,“ povedal Sokolovič.
