KYJEV 6. mája (WEBNOVINY) – Vyše 30 proruských separatistov zahynulo v bojoch s vládnou armádou pri východoukrajinskom meste Slovjansk. V utorok o tom informoval ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov.
Povstalci tvrdia, že v ich radoch majú štyri obete. „Odhadujeme, že teroristi stratili viac než 30 ľudí,“ povedal Avakov. Dodal, že o život prišli aj štyria vojaci a 20 utrpelo zranenia. Prudké boje vypukli pri Slovjansku v pondelok potom, čo ozbrojení povstalci zaútočili na stanovište vojakov.
V meste a jeho okolí prebieha „protiteroristická operácia“ už od piatku, pričom jej cieľom je ukončiť blokádu vládnych budov a ďalšie aktivity separatistov. Ukrajinské jednotky vytvorili okolo Slovjanska „bezpečnostný kordón“ a začali postupovať smerom do centra.
Poslanci odmietli referendum o územnej celistvosti krajiny
Ukrajinský parlament v utorok neschválil návrh na usporiadanie referenda o „územnej celistvosti a decentralizácii moci v krajine“. Išlo o požiadavku separatistov na východe Ukrajiny, ktorú podporila aj Strana regiónov zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča a komunisti.
Vypísanie všeľudového hlasovania podporilo 154 poslancov, na schválenie návrhu však bolo potrebných až 226 hlasov. „Za 154. Zamietnuté. Vďakabohu!“ napísal na svojom Facebooku poslanec vládnej strany Baťkivščyna (Vlasť) Oleksandr Bryhynec. „Musí byť usporiadané, ale nie počas vojny,“ uviedol.
Proruskí politici ako aj separatisti na východe Ukrajiny chceli referendum vypísať na 25. mája, teda na deň, keď sú v krajine naplánované prezidentské voľby. „Nemôžete usporiadať referendum so samopalmi namierenými na vás. To je to, čo urobil (nacistický vodca Adolf) Hitler v Rakúsku, (sovietsky vodca Josif) Stalin v Pobaltí a (ruský prezident Vladimir) Putin na Kryme,“ citujú Bryhynca ukrajinské médiá.
Nemci varujú svojich ľudí, aby necestovali na Krym
Situácia na Ukrajine sa blíži k rozpútaniu vojny, čo dokazujú zábery z minulotýždňových udalostí v Odese, kde pri nepokojoch medzi podporovateľmi a odporcami Kyjeva zahynuli desiatky ľudí.
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier sa tak vyjadril v rozhovore, ktorý v utorok zverejnili štyri európske denníky. Jeho rezort medzitým varoval Nemcov pred cestovaním na Krym pričlenený v marci k Rusku ako aj do nepokojných oblastí na východe a juhu Ukrajiny, kde pokračuje ozbrojená vzbura.
—-> TU.
„Krvavé zábery z Odesy nám ukázali, že od vojenskej konfrontácie nás delí už iba niekoľko krokov,“ povedal Steinmeier pre španielsky El País, francúzsky Le Monde, taliansku La Repubblicu a poľskú Gazetu Wyborczu. Doplnil, že konflikt na Ukrajine nabral intenzitu, ktorú „by sme len prednedávnom nepovažovali za možnú“.
Situácia na Ukrajine nabrala rýchly spád
Ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne na svojich internetových stránkach upozorňuje, že hoci Krym „z pohľadu nemeckej vlády“ stále patrí Ukrajine, v skutočnosti je kontrolovaný Ruskom a „vzhľadom na terajšiu situácie viac nemeckým občanom nie je možné zaručiť konzulárne služby“.
Poukazuje tiež na „mimoriadne napätú situáciu na východe a juhu Ukrajiny“, kde sú ohrození predovšetkým novinári a okrem obsadzovania štátnych budov ozbrojencami sa tu vyskytli aj prípady „zadržiavania cudzincov“.
Steinmeier v pondelňajšom televíznom rozhovore vyjadril presvedčenie, že po rozpútaní bojov medzi armádou a separatistami pri východoukrajinskom Slovjansku nabral tamojší vývoj „vlastný spád“, ktorý nedokáže ovplyvniť Kyjev ani Moskva.
Moldavsko posilňuje hranice s Ukrajinou
Moldavská vláda v pondelok oznámila posilnenie hraníc so susednou Ukrajinou. Najvyšší predstavitelia krajiny to oznámili na spoločnej tlačovej konferencii.
Prezident Nicolae Timofti, premiér Iurie Leanca a predseda parlamentu Igor Coreman potvrdili prijatie „všetkých nevyhnutných krokov v záujme zaručenia verejného poriadku v rámci krajiny“.
Svoj krok označili za reakciu na „obavy zo zhoršenia bezpečnostnej situácie v regióne a stupňovania násilia na Ukrajine“. Trojica zároveň vyjadrila podporu územnej celistvosti susednej krajiny, ktorá má s Moldavskom takmer tisíc kilometrov dlhú hranicu. V ukrajinských pohraničných regiónoch navyše dominuje rusky hovoriaci obyvateľstvo.
Prorusky naladený je aj región Podnestersko
Prorusky naladený je aj moldavský separatistický región Podnestersko. Územie medzi Ukrajinou a riekou Dnester sa od vlády v Kišiňove odtrhlo v roku 1990 pre nespokojnosť s možným pričlenením Moldavska k Rumunsku po páde Sovietskeho zväzu.
Rusko chce podľa Williama Haguea narušiť voľby na Ukrajine
Rusko vojakov na Ukrajinu nepošle, tvrdí vrchný veliteľ NATO
Rusko má v tomto regióne 1500 vojakov, no jeho nezávislosť neuznalo. Polmiliónové obyvateľstvo Podnesterska je tvorené z tretiny Moldavcami, Rusmi a Ukrajincami. Moldavská vláda ešte koncom marca varovala Rusko pred akýmikoľvek pokusmi o pričlenenie regiónu k svojmu územiu.
Čiernomorská flotila sa obohatí o nové bojové lode
Rusko posilní svoju Čiernomorskú flotilu, ktorá sídli v Sevastopole na Kryme, o nové moderné ponorky a bojové lode. V utorok to oznámil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Dôvodom je nedávne odtrhnutie sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii.
„Do Čiernomorskej flotily pribudnú nové ponorky ako aj bojové lode novej generácie,“ vyhlásil Šojgu, počet nových plavidiel však nešpecifikoval. Dodal, že posilnenie a modernizácia flotily je naplánovaná na tento rok.
Flotila dostane do roku 2020 rozpočet v sume skoro 87 miliárd rubľov (1,75 miliardy eur). „Rozvojový program flotily sa musí zmeniť po zjednotení Ruska s Krymom,“ vyhlásil Šojgu s tým, že v pláne je aj vytvorenie nových obranných leteckých a delostreleckých jednotiek na Kryme.
