Viac ako 5 500 dobrovoľníkov na 140 lokalitách vyzbieralo vyše 80 ton odpadu.
Všetci ľudia, ktorí aktuálne obývajú Zem, tvoria spolu iba jedno promile zo všetkých živých organizmov na našej planéte. Napriek tomu je dopad človeka na životné prostredie obrovský. Vedci dokonca hovoria o novej epoche, ktorú charakterizuje práve pretváranie sveta na svoj obraz zo strany človeka. Nazývajú ju antropocén.
Antropocén trvá prinajlepšom zopár tisícročí, výrazne sa zrýchlil v polovici minulého storočia, následky zmien spôsobené človekom sú však v niektorých ohľadoch nezvratné. V súčasnosti napríklad celkový súčet materiálov vytvorených človekom prevyšuje objem a hmotnosť biomasy, teda všetkého živého na Zemi.
S existenciou ľudskej spoločnosti je spojený aj odpad a čím je spoločnosť vyspelejšia, tým odolnejšie sú aj používané materiály. Dlhé tisícročia používali ľudia výlučne prírodné zdroje – drevo, kameň, bavlna a pod., v modernej dobe sa čoraz viac spoliehame na plasty, sklo, rôzne zliatiny a iné umelo vyrobené materiály. Kým takéto výrobky slúžia svojmu účelu, majú spomenuté látky veľké výhody – sú pomerne lacné, pevné, ľahko dostupné. Akonáhle však svoj účel splnia, stáva sa z ich výhod problém. Ak nie sú správne znova využité alebo zlikvidované, končia ako odpad, často v prírode, ktorý pretrvá takmer naveky.
Ľudstvo navyše aktuálne spotrebúva každý rok toľko zdrojov a zanecháva za sebou takú ekologickú stopu, že nám jedna planéta viac už nestačí. Potrebovali by sme bezmála dve Zeme, ktoré však, pochopiteľne, nemáme. Veľkým problémom súčasného sveta je už spomenutý a všadeprítomný odpad. A teraz dobrá správa, existujú ľudia, ktorí to chcú zmeniť. A nie je ich málo.
„Cieľom združenia Upracme Slovensko je poukázať na to, aké je dôležité bojovať so zbytočným odpadom v našich mestách, dedinách, parkoch, uliciach, a niečo proti tomu reálne podniknúť. Veď planéta je bohatstvom, ktoré máme, a je nevyhnutné zachovať ju pre naše budúce generácie. Za pomoc pri organizácii celej akcie sa chceme poďakovať našim partnerom a sponzorom, predovšetkým generálnemu partnerovi Lidl, vďaka ktorému sme mohli zabezpečiť pomôcky na upratovanie všetkým dobrovoľníkom,“ povedala Veronika Repiská z Upracme Slovensko, organizátora najväčšej dobrovoľníckej aktivity na Slovensku – Svetového čistiaceho dňa.
Svetový čistiaci deň sa tento september uskutočnil už po piatykrát. Celosvetovo sa doň zapojilo 191 krajín a teritórií, pričom odpad zbierali milióny ľudí. Slováci opäť nesklamali, viac ako 5 500 dobrovoľníkov na 140 lokalitách vyzbieralo vyše 80 ton odpadu. Nestratili sa ani zamestnankyne a zamestnanci Lidla. Do Svetového čistiaceho dňa sa ich zapojilo viac ako 100. Od východu až po západ, naprieč celým Slovenskom, vyzbierali stovky kilogramov odpadu. „Niekedy sa stačí iba nakopnúť. A tak sme sa spolu s kolegynkou dali dokopy a odrazu nás bolo 43 aj s detičkami. Pri prvotnej obhliadke miesta činu, teda okolia Váhu v obci Dolné Zelenice, sme sa samých seba pýtali, či nás nebude veľa. Mysleli sme si, že toľko odpadu tam ani nemôže byť. Opak bol však pravdou. Ľudia sú prefíkaní a odpad, ktorý do prírody navezú, odhodia ďalej a hlbšie od cesty. Za 2 hodiny upratovania sme našli a vyzbierali 2 plné dodávky a 2 plné vozíky odpadu. Pri 58 vreci sme to prestali rátať. Odvážali sme ich priebežne, no myslím, že ich dokopy mohlo byť viac ako 80 a taktiež veľa iného odpadu. Spoločne sme sa dohodli, že toto bol náš nultý ročník a spravíme si z tohto upratovania tradíciu. Radosť z neho mali aj tí najmenší,“ povedala Klaudia, zamestnankyňa Logistického centra Lidl v Seredi.
Súčasťou iniciatívy bolo aj mapovanie skládok, ktorých bolo odhalených viac ako 550, približne štvrtina z nich je však vďaka aktivistom dnes už minulosťou. Podporiť Upracme Slovensko exkluzívne v Lidli môžu zákazníci aj tak, že pri odovzdaní zálohovaného obalu v automate zvolia možnosť darovať sumu tomuto občianskemu združeniu. Doteraz sa tak podarilo podporiť činnosť dobrovoľníkov sumou 35 000 €.
Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne a preto Lidl pred dvoma rokmi spustil projekt Nenechajme to plávať. V rámci neho sa diskont pýta svojich zákazníkov či naozaj potrebujú mikroténové vrecká a ponúka im možnosť dobrovoľne si ich zakúpiť za jeden cent. Celú sumu následne zdvojnásobí a venuje Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských riek a vodných nádrží. A výsledok? Pokles spotreby jednorazových sáčkov o tretinu a viac ako 1600 ton plastov vylovených z našich vôd.
Lidl realizuje spomenuté iniciatívy v rámci stratégie skupiny Schwarz REset Plastic. Ide o komplexný program, ktorý zohľadňuje päť vzájomne súvisiacich prístupov k plastom: obmedzenie, dizajn, recyklácia, likvidácia, výskum a vývoj. Cieľom je znížiť používanie plastov a podpora princípov cirkulárnej ekonomiky.
Informačný servis