BRATISLAVA 18. mája (WebNoviny.sk) – Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou a čoraz viac sa od toho vzďaľuje. Podiel domácich potravín na pultoch predajní sa aj v tomto roku znížil, dosahuje úroveň 37,2 %. Na Slovensku je väčšina ponúkaných potravín dovezených zo zahraničia, výnimkou sú mlieko, minerálky a alkoholické nápoje. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK realizovaného pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS) na vzorke 360 predajní.
Spoločnosť GfK od 8. marca do 5. apríla tohto oslovila sedem obchodných reťazcov, COOP Jednota, CBA, Billa, Metro, Tesco, Kaufland a Lidl, pričom sledovala šestnásť kategórií výrobkov vystavených na pultoch jednotlivých predajní.
Najviac slovenských potravín ponúka reťazec COOP Jednota, v ktorom podiel výrobkov dosahuje 56 %, druhým je CBA s podielom 48%. Trojica obchodných reťazcov Billa, Metro, Tesco dosahujú rovnako 40-percentný podiel slovenských potravín. Na chvoste rebríčka sú Kaufland so zastúpením slovenských výrobkov na úrovni 37 % a Lidl s podielom slovenských výrobkov 14 %.
Najväčšie zastúpenie dosiahlo mlieko
Z hľadiska kategórie výrobkov v jednotlivých sledovaných predajniach najväčšie zastúpenie dosiahlo mlieko. V tomto roku podiel slovenského mlieka predstavoval 64 %, čo je v porovnaní s minulým rokom o osem percent viac. Druhou kategóriou s najvyšším podielom na slovenských pultoch sú vody a minerálne vody s podielom 53 %, avšak medziročne počet vystavených výrobkov klesol o dve percentá. Víno od slovenských výrobcov bolo v regáloch v 51 % prípadov, medziročne zaznamenalo pokles o jeden percentuálny bod.
Najmenej zastúpené domáce potraviny sú v kategóriách čokoládových cukroviniek (18 %), konzervovaných produktov (13,8 %), nečokoládových cukroviniek (8,9 %) a olejov (8 %).
Brusel potvrdil solídny rast slovenského hospodárstva, vyhlásil Kažimír
Spoločnosť GfK analyzovala aj podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní podľa krajov. Z prieskumu vyplýva, že najvyšší podiel, a to 40 %, zaznamenali v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Naopak z najmenšieho počtu vystavených domácich výrobkov si môžu obyvatelia vyberať v Bratislavskom kraji (32 %) a Trnavskom kraji, kde podiel domácich výrobkov dosahuje v priemere 31 %.
Agentúra GfK Slovensko uskutočnila prieskum pre PKS prvýkrát v roku 2011, kedy bolo zastúpenie domácich potravín na pultoch predajní na úrovni 50 %. Odvtedy podiel domácich potravín kontinuálne klesá. Podľa najnovšieho prieskumu ich podiel medziročne klesol o 1,3 %. Od roku 2011 tak počet domácich potravín klesol o viac ako štvrtinu.
Potravinársky priemysel na Slovensku upadá
„Potravinársky priemysel na Slovensku neustále upadá a pokiaľ sa situácia nezmení a štát nezvýši podporu, tak s týmto zlým stavom nespravíme nič. Pre nás je kľúčové jednak dostať viac finančných prostriedkov do sektoru, ale aj zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Veľmi negatívne na nas vplývajú aj dodatočné povinnosti a regulácie, ako je napríklad zákon o odpade, ktorý bol prijatý v lete minulý rok a len na základe tohto jedného zákona bol dopad nárastu nákladov na recykláciu odpadov z päť miliónov na 40 miliónov za jeden rok,“ skonštatoval prezident PKS Daniel Poturnay. Pokles potravinárskeho priemyslu bude podľa neho naďalej trvať, pokiaľ sa politika štátu nezmení.
7 potravín s vysokým obsahom bielkovín, ktoré pomáhajú pri chudnutí a dodávaní energie
Podpredseda dozornej rady PKS Pavol Uhrin vidí problém aj v tom, že domáca výroba nedokáže poskytnúť z hľadiska počtu toľko nových výrobkov ako zahraniční výrobcovia, ktorí oslovujú obchodné siete na Slovensku, čím vzniká nepomer medzi zahraničnou a domácou ponukou.
Konštatoval tiež, že veľkí výrobcovia, ktorým sa podarilo presadiť na zahraničných trhoch, majú tendenciu zužovať sortiment a špecializovať sa, čo v praxi znamená, že vyrábajú väčšie objemy rovnakého výrobku, zlepšujú si tak hospodárske výsledky a upúšťajú od výroby menej efektívnych, aj keď dovtedy predávaných výrobkov na slovenskom trhu. „Početnosť výrobkov je rozhodujúca z hľadiska toho, ako sa k tejto výrobe stavia aj domáci výrobca,“ povedal.
Iniciatívy reťazcov sú nedostatočné
Podľa Uhrina avizované iniciatívy obchodných reťazcov, ktoré dali priestor regionálnym malým a novým výrobcom, sú nedostatočné. „Ak obchodný reťazec má napríklad sto predajných miest a umožní novému výrobcovi, aby dodával do troch, štyroch predajní, je to veľmi málo. Pre malých výrobcov je to len odrazový mostík, pretože najprv museli investovať a pokiaľ nemajú dostatočnú početnosť výrobkov, tak sa rozvíjať nemôžu,“ povedal Uhrín. Skonštatoval tiež, že snaha Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o podporu domácich výrobcov v obchodných reťazcoch je síce evidentná, avšak to nestačí.
Podľa neho to totiž v praxi znamená, že ak nový výrobca dodáva obchodným reťazcom svoj produkt napríklad za 47 centov, na pulte sa objaví za 99 centov. „Myslím si, že v žiadnej vyspelej krajine, takýto prístup nie je možný, takéto marže sú, hádam, iba na Slovensku. Tu vidím hlavnú príčinu toho, prečo tí, ktorí by aj mali snahu, sa nevedia presadiť. Je to začarovaný kruh, ktorý akoby nemal rozuzlenie,“ povedal Uhrin.
Zástupcovia potravinárov podotkli, že nepomer sily obchodných reťazcov a výrobcov je tak veľký, že samotný potravinársky trh to nevyrieši. Podľa nich by mal štát podporiť začínajúcich výrobcov aj v rámci investícií do výroby. Dôležité je však aj zmeniť spotrebiteľské správanie Slovákov, „Ak sa nezmení vnímanie slovenského spotrebiteľa, pokiaľ ide o rozlišovanie domácej a zahraničnej výroby a podpory kúpy domácich výrobkov, tak to bude veľmi ťažké,“ uzavreli.