BRATISLAVA/BANSKÁ BYSTRICA 7. decembra (WEBNOVINY) – Bez následkov zostalo zatiaľ konanie štyroch lekárov, ktorí si vlani počas núdzového stavu, vyhláseného pre hromadné výpovede, odmietli prevziať príkazy na vykonanie pracovnej povinnosti.
Lekári banskobystrickej Rooseveltovej fakultnej nemocnice avizovanému trestnému stíhaniu nečelia. Vedenie nemocnice na nich podnet nepodalo, pretože v inkriminovanom čase neboli jej zamestnancami.
Súčasný vedúci odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu v Banskej Bystrici Jozef Sekeráš pre agentúru SITA uviedol, že obvodný úrad podnety na trestné stíhanie lekárov nepodával. Ako podotkol, protest lekárov a priebeh núdzového stavu ukázal, že zákon o hospodárskej mobilizácii, podľa ktorého sa postupovalo, má veľa dier.
„Odkrylo sa v plnej nahote, že zabezpečenie pracovnej povinnosti je podľa tohto zákona veľmi problematické,“ povedal Sekeráš s tým, že návrh novely by sa mal dostať do parlamentu na budúci rok. Ministerstvo hospodárstva už začalo pracovať na novele zákona o hospodárskej mobilizácii. Na jej prípravách sa podieľa aj rezort vnútra, potvrdila agentúre SITA Marta Fabianová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
Povinná pracovná povinnosť
Podľa zákona o hospodárskej mobilizácii je v období krízovej situácie fyzická osoba povinná podriadiť sa pracovnej povinnosti na základe príkazu obvodného úradu.
Aktuálny zákon o hospodárskej mobilizácii nadobudol účinnosť 1. augusta 2011. Zákonom sa ustanovujú úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie (ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, obce a VÚC), práva a povinnosti právnických a fyzických osôb.
Niekdajší vedúci odboru civilnej ochrany a krízového riadenia obvodného úradu a zároveň podpredseda bezpečnostnej rady pre obvod Banská Bystrica Peter Baroš vlani v decembri pre agentúru SITA uviedol, že pre odmietnutie prevziať si príkazy na vykonanie pracovnej povinnosti hrozilo trestné stíhanie štyrom lekárom Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
„Nahlásili sme ich zamestnávateľovi, ktorý môže podať podnet na trestné stíhanie,“ povedal vtedy Baroš. Hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje aktuálne pre agentúru SITA uviedla, že vyvodzovať dôsledky za neprevzatie si príkazov na pracovnú povinnosť nebolo v kompetencii nemocnice.
„Lekári, ktorým počas núdzového stavu obvodný úrad uložil a písomne doručoval pracovnú povinnosť, neboli v tom čase zamestnancami nemocnice. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta obvodnému úradu poskytla zoznam lekárov, ktorým sme potrebovali, aby bola pracovná povinnosť uložená. Nebolo teda v kompetencii nemocnice vyvodzovať voči nim dôsledky za neprevzatie si pracovnej povinnosti,“ uviedla Maťašeje.
Polícia nevie, kto podal trestne oznámenie
Keďže nemocnica ani obvodný úrad neposkytli agentúre SITA mená lekárov, ktorí si príkazy na vykonanie pracovnej povinnosti odmietli prevziať, polícia podľa jej banskobystrickej krajskej hovorkyne Márie Faltániovej nevie uviesť, či v tomto prípade podal trestné oznámenie niekto iný.
Za účelom zabezpečenia zdravotnej starostlivosti po hromadnom protestnom odchode lekárov Rooseveltova nemocnica požiadala obvodný úrad o doručenie príkazov na vykonanie pracovnej povinnosti 60 lekárom. Úrad pripravil 50 príkazov a 10 lekárov zo zoznamu vyradil, pretože nemali trvalé bydlisko v územnom obvode Banská Bystrica.
Viacerí lekári si príkazy neprevzali – štyria odmietli a ostatní z dôvodu, že ich doručovatelia z obvodného úradu opakovane nezastihli. „Buď sú odcestovaní, neotvárajú dvere, zapierajú sa alebo otvoria len deti a podobne,“ podotkol vtedy Baroš. V rámci celoslovenskej nátlakovej akcie lekárskych odborov odišlo k 1. decembru z Rooseveltovej nemocnice 145 lekárov. Do nemocnice sa po podpise memoranda medzi vládou a odborármi a následnom uzavretí nových pracovných zmlúv vrátili zhruba po týždni.
Lekárske odborové združenie zorganizovalo koncom septembra minulého roka podávanie hromadných výpovedí. Do akcie sa zapojilo 2 400 lekárov, neskôr polovica z nich výpovede stiahla. Keďže odborári nepristúpili na riešenie ich požiadaviek zo strany vlády, tá sa na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti rozhodla vyhlásiť núdzový stav. Lekárom vo výpovedi tak mohli nariadiť pracovnú povinnosť.
Napokon sa lekári a vláda začiatkom decembra dohodli a podpísali spoločné memorandum. V ňom okrem zrušenia transformácie a zvýšenia platov lekárov zakotvili aj dodržiavanie Zákonníka práce a zreálnenie platieb za výkony.
