Na Kryme znela streľba, podľa Putina je jeho akcia legálna

MOSKVA 4. marca (WEBNOVINY) – Na Kryme sa strieľalo. Ruské vojská vypálili niekoľko varovných výstrelov do vzduchu. Stalo sa to na leteckej základni Belbek, ktorú obsadili.

Viac než 5 500 vojakov dezertovalo z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike. Informoval o tom v utorok novovymenovaný líder regiónu Sergej Aksjonov.

Podľa jeho slov rokovania s veliteľmi jednotiek viedli k dezercii vojakov, ktorí sa pridali k nezávislej krymskej armáde. Z 34 ukrajinských vojenských jednotiek stacionovaných na Kryme dezertovalo 23, uvádza agentúra RIA Novosti.

Poslanci nemôžu telefonovať, blokujú im mobily

Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku.

Podľa šéfa ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU Valentyna Nalivajčenka zariadenie nainštalované na polostrove Krym, ktorý je pod kontrolou ruských vojakov, blokuje mobilné telefóny členov parlamentu. „Potvrdzujem, že už druhý deň prebieha útok na mobilné telefóny členov ukrajinského parlamentu,“ konštatoval Nalivajčenko v utorok na brífingu.

„Pri vstupe do telekomunikačnej firmy Ukrtelecom na Kryme, bolo ilegálne a s porušením všetkých obchodných kontraktov nainštalované zariadenie, ktoré blokuje môj telefón a tiež telefóny iných poslancov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť,“ povedal. „Bezpečnostné služby sa teraz snažia obnoviť aspoň dôvernú komunikáciu,“ dodal. Podľa jeho slov ukrajinský štátny systém dôverných informácií nebol pripravený na také tvrdé porušenie zákona.

Putinove kroky sú podľa neho legálne

Ruský prezident Vladimir Putin na utorňajšej tlačovej konferencie vyhlásil, že akcia ruskej armády na ukrajinskom autonómnom regióne Krym je „úplne legálna“. Putin povedal, že sa tak stalo na základe požiadavky Viktora Janukovyča, ktorého považuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny, aj keď aktuálne nemá žiadnu moc.

A naopak, ukrajinského prezidenta, vládu a čiastočne aj parlament označil za ilegálny. Putin poukázal na to, že sú iba tri možnosti, ako môže prezident skončiť- „smrť, rezignácia alebo po zdĺhavom procese vyšetrovania„. Ako podotkol, ani jedno z toho sa na Ukrajine nestalo.Putin označil úradujúcu vládu na Ukrajine za ilegálnu a povedal, že vojenská intervencia u ich západného suseda stále ostáva posledným východiskom.

„Ak na východnej Ukrajine vypukne chaos a ľudia požiadajú o pomoc, Rusko si vyhradzuje právo na reakciu, je to však posledná možnosť,” uviedol Putin. Ako vysvetlil, „je to humanitárna misia a my neplánujeme nikoho zotročovať.”

Protiústavný puč a uzurpovanie moci

Trojnásobný ruský prezident zároveň potvrdil, že Moskva na Kryme nechce a neplánuje použiť silu.

Cieľom operácie je podľa neho zastavenie bezprávia, aké sa podľa neho udialo najmä v Kyjeve. Ukrajinu zároveň označil za „bratský národ“ a poukázal na fakt, že na Kryme nepadol žiaden výstrel. Ako dodal, „nechceme nikomu nič diktovať„.

Ukrajina prekonala revolúciu, Rusko vraj nemá záväzky

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok povedal, že Rusko nemá žiadne právne záväzky voči Ukrajine, pretože prekonala revolúciu. Na svojej prvej tlačovej konferencii od začiatku krízy na Kryme Putin reagoval na kritiku týkajúcu sa nariadenia vojenskej intervencie na Kryme.

Tá je očividne v rozpore s ruskými záväzkami voči Ukrajine na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994, na základe ktorého má Moskva rešpektovať zvrchovanosť a nemá používať silu proti svojmu postsovietskemu susedovi. „Keď poukazujeme na to, že šlo o protiústavný puč, oni vravia, že nie, že to bola revolúcia. Ale čo to znamená?“ pýtal sa prezident.

„Ťažko by bolo nesúhlasiť s niektorými našimi expertmi, ktorí sú presvedčení, že na tomto území vznikol nový štát. Rovnaká vec sa stala po páde Ruskej ríše po revolúcii v roku 1917,“ cituje agentúra RIA Novosti Putina.

Úrady v ukrajinskom autonómnom regióne Krym plánujú odpojiť dodávky vody a elektriny ukrajinským vojakom na základniach obkľúčených Rusmi. Potvrdil to v pondelok večer bývalý ruský poslanec a spojenec prezidenta Vladimira Putina Sergej Markov.

Podľa jeho slov sa na jeho pondelňajšom stretnutí s predstaviteľmi proruskej autonómnej republiky dohodlo okrem vypnutia energií aj pozastavenie vyplácania žoldov. Diať sa tak podľa neho bude dovtedy, kým vojaci verejne neodvolajú lojalitu novej ukrajinskej vláde. Ako povedal, ak sa tak nestane, „bude to tu pre nich stále nepohodlnejšie, tlak bude rásť“.

Krymský parlament sa prikláňa k Moskve

Krymský parlament medzitým zvažuje návrh prijať moskovský čas. Predseda zákonodarného zboru Volodymyr Konstantynov už zriadil pracovnú skupinu, ktorá má vypracovať správu. Podľa pondelňajšieho návrhu podpredsedu parlamentu Serhija Cekova by posun času o dve hodiny bol v záujme zdravia obyvateľov polostrova. Podľa svojich slov sa už roky „čuduje, prečo žijeme v čase takom neprirodzenom pre fyziológiu“, cituje ho portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.

Gazprom prestane dodávať Ukrajine plyn za zvýhodnenú cenu

Ruská armáda otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu

Janukovyč vraj neprežil infarkt, tajné služby to popreli

Putina žiadal o armádu Janukovyč, invázia pripomína rok 1968

Slovensko posilní ochranu východnej hranice

Cekov v utorok taktiež informoval, že predstavitelia troch juhoukrajinských miest vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu v prípade rozšírenia jeho autonómie, ktoré bude predmetom referenda vypísaného minulý týždeň na koniec marca. Podľa jeho slov krymské úrady dostali žiadosti od predstaviteľov miest Nikolajev, Cherson a Odesa. „Tie si myslia, že by mali byť spolu s Krymom,“ cituje Cekova RIA Novosti.

Situácia na Ukrajine sa zhoršila po februárovom zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom. Ten následne ušiel do Ruska. Podľa Rusov mal v sobotu listom požiadať ruského prezidenta Vladimira Putina o vyslanie vojakov na Krym. Na takýto krok dal Putinovi v rovnaký deň povolenie parlament, ktorý vyhovel obdobnej výzve premiéra Krymskej autonómnej republiky Sergeja Aksjonova. Ukrajinské vedenie reagovalo vyhlásením mobilizácie. Kroky Moskvy sa stretli s tvrdým odsúdením zo strany západných krajín.

Putin ukončil cvičenia

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v utorok všetkým jednotkám, ktoré sa zúčastňovali na veľkom vojenskom cvičení na západe krajiny, aby sa stiahli do svojich základní. Trojdňové manévre, ktoré vyvolali obavy, že Rusko by mohlo poslať vojakov aj do iných častí Ukrajiny, sa skončili v pondelok.

„Najvyšší veliteľ ozbrojených síl Vladimir Putin dal rozkaz na návrat vojakov a jednotiek zúčastňujúcich sa na cvičení naspäť do ich základní,“ povedal v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Nezvyčajné oznámenie o ukončení manévrov, ktoré bolo vopred stanovené, má podľa agentúry Reuters upokojiť obavy medzinárodného spoločenstva z ďalších vojenských aktivít Moskvy.

https://www.youtube.com/watch?v=wZGhE9E0C20

Cvičenie sa konalo v čase, keď Rusko nasadilo tisíce svojich vojakov na ukrajinskom polostrove Krym. Podľa ministra obrany Sergeja Šojgua však cvičenie s Ukrajinou nijako nesúviselo. Jeho cieľom bola „blesková previerka bojaschopnosti“ Západného vojenského okruhu, ktorý hraničí aj s Ukrajinou. Manévre zahŕňali námorníctvo, letectvo, delostrelectvo aj pobrežnú stráž. Na manévroch sa podieľalo vyše 150 000 vojakov.

Ruská armáda v utorok informovala aj o uskutočnení skúšky medzikontinentálnej balistickej rakety. Strelu typu Topol RS-12M odpálili z ruského Kapustin Jaru neďaleko Kaspického mora do Sary Šaganu v Kazachstane.

Raketa svoj cieľ úspešne zasiahla, cituje zo stanoviska ruských ozbrojených síl spravodajský portál BBC. Podľa stanice CNN však Rusko o plánovanom teste informovalo Spojené štáty ešte pred vypuknutím krízy na Ukrajine