BRATISLAVA 6. apríla (WebNoviny.sk) – Na Hlavnej stanici v hlavnom meste SR Bratislave vo štvrtok odhalili pamätnú tabuľu deportovaným židovským deťom.
„Pred 75 rokmi išli po týchto koľajniciach vlaky smrti, ktoré končili pri bráne Arbeit macht frei (nápis na bráne v koncentračnom tábore Osvienčim – pozn. redakcie). Za touto bránou už neboli ľudia, boli už len čísla. Tie čísla boli na to, aby boli navždy vymazané z ľudských pamätí,“ povedala vo štvrtok pri pamätnej tabuli bývala predsedníčka Spoločnosti kresťanov a Židov na Slovensku Štefánia Sališová.
V Poprade odhalili tabuľu pripomínajúcu deportácie do koncentračného tábora
„Deti tu dnes nie sú, nie sú tu ani ich deti ani deti ich detí. A tak takmer štyri generácie nie sú,“ dodala s tým, že táto tabuľa pripomína to, čo sa nikdy nemalo stať. Podľa Sališovej presný počet deportovaných detí nevedia.
„Čítala som veľa kníh o holokauste a rozprávala som sa aj s ľuďmi, ktorí holokaust prežili. To bol ten dôvod, prečo táto tabuľa vznikla. Rozhodla som sa pre ňu aj preto, že som čítala, že keď selektovali prichádzajúcich do Osvienčimu, tak oddeľovali mužov a ženy. A matkám, ktoré mali deti, ich brali, vyhadzovali ich a strieľali na ne ako na holuby. To bol ten moment, keď som si povedala, že pre deti treba urobiť tabuľu,“ poznamenala Sališová.
K pamätníku sa vo štvrtok prišli pokloniť podpredseda parlamentu Béla Bugár, minister dopravy Árpád Érsek, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ochrankyňa práv Mária Patakyová i profesor Pavel Traubner, ktorý ako dieťa holokaust zažil.
„Po vojne som sa veľakrát budil na to, že som mal výčitky svedomia, že ja žijem a moji priatelia nie. Rok po vojne som sa bál rozprávať, iba som šepkal. Na druhej strane, keď sme sa vrátili z toho nepokoja, som bol rád, že žijem. V ďalšom živote som nepovažoval nič za veľkú prekážku. Som rád, že moje vnúčatá žijú a verím, že žiť budú aj napriek tomu, že v Európe i na Slovensku sa šíri nenávisť,“ poznamenal.