Na dne svetového oceánu leží viac ako 14 miliónov ton plastového odpadu. Tvrdí to nová štúdia austrálskej vládnej agentúry CSIRO, ktorá analyzovala vzorky z dna oceánov na šiestich miestach vzdialených od 288 do 300 kilometrov od austrálskeho pobrežia.
Vzorky pochádzali z hĺbky od 1,6 do troch kilometrov.
Vedúca štúdie Denise Hardesty pre noviny The Guardian vyhlásila, že nové zistenia dokazujú „všadeprítomnosť plastov“. „Musíme to zastaviť už pri zdroji,“ uviedla.
There could be 14 million tonnes of microplastics on the ocean floor, says @CSIRO. What are they, where do they come from and what can we do? pic.twitter.com/pJfG01ooRw
— Australian Academy of Science (@Science_Academy) October 6, 2020
Odborníci zatiaľ nezistili, ako dlho plasty ležali na dne oceánu a odkiaľ pochádzajú. Na základe mikroskopického skúmania sa však domnievajú, že mikroplasty boli kedysi súčasťou spotrebných predmetov.
Miera znečistenia je oveľa vyššia
I keď 14 miliónov ton je obrovské číslo, je to menej ako množstvo plastu, ktoré končí v oceánoch každý rok.
V septembri zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa v roku 2016 dostalo do riek a oceánov 19 až 23 miliónov ton plastu.
Predchádzajúci výskum v magazíne Science odhaduje, že každý rok skončí v oceánoch 8,5 milióna ton plastového odpadu.
Iná analýza tvrdí, že na hladine oceánov pláva 250-tisíc ton plastov.
Celosvetová snaha
Podľa Denise Hardesty sa väčšina plastového odpadu zachytí na pobreží. „Oveľa viac plastu skončí na súši, ako v mori,“ dodala.
Morská biologička Julia Reisser z UWA Oceans Institute skúma znečistenie plastmi 15 rokov. Nepodieľala sa na najnovšej štúdii, no označila ju za „dôležitú súčasť globálnej snahy“.
Lídri viac ako 70 krajín v septembri podpísali dohodu, ktorej súčasťou je, aby do roku 2050 zabránili znečisťovaniu morí plastmi.
Medzi krajiny, ktoré nepodpísali dokument, patria USA, Brazília, Čína, Rusko, India a Austrália.