BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) – Lekárske pohotovosti do 22. hodiny, vznik novej kategórie vozidiel záchrannej zdravotnej služby, ale aj predĺženie povolenia na prevádzkovanie záchraniek. To sú len niektoré zo zmien, ktoré v rámci „Koncepcie neodkladnej zdravotnej starostlivosti“ predstavilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Cieľom navrhovaných riešení je pritom podľa neho zlepšiť kvalitu a zefektívniť poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Za kľúčové označil rezort posilnenie postavenia operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ktoré má kompetenciu a povinnosť manažovať cestu pacienta vyžadujúceho neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V prípade schválenia materiálu by bolo nutnú novelizovať osem zákonov. Ako pre agentúru SITA doplnila hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová, ak sa navrhované zmeny príjmu, ich účinnosti by mohla byť od začiatku roku 2012.
Ministerstvo v materiáli poukazuje na prieskum, ktorým sa zistilo, že ambulancie lekárskej služby prvej pomoci
sú v nočných hodinách málo využívané, a preto je podľa neho racionálne umožniť obmedzenie poskytovania tejto služby do 22:00. Zároveň však nevylučuje možnosť ich fungovania aj po tomto čase, avšak individuálne na báze dobrovoľnosti a podľa uzavretých zmlúv so zdravotnými poisťovňami. Rezort pritom považuje za nevyhnutné v prípade skrátenie pohotovostí zabezpečiť alternatívu, aby mal občan dostupnú všeobecnú lekársku starostlivosť nepretržite, a to napríklad cestou urgentných príjmov, ktoré budú povinné zabezpečiť tento druh služby buď všeobecným lekárom alebo internistom.
Ambulantnú pohotovostnú službu u dospelých by zároveň v budúcnosti mohli vykonávať aj lekári, ktorí majú špecializáciu v inom odbore ako je všeobecné lekárstvo. Novinkou by mal byť aj režim určovania zdravotného obvodu poskytovateľov ambulantnej pohotovostnej služby. Podľa ministerstva by sa tak zastabilizoval počet poskytovateľov v rozsahu verejnej minimálnej siete a stransparentnilo by sa určovaniu paušálu. Minulosťou by sa naopak mala stať výjazdová ambulantná pohotovostná služba.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor zmeny víta
Podľa neho sú však iba prvý krokom. „Nevyhnutne bude musieť nasledovať druhý krok, a to zrušenie povinnosti slúžiť,“ povedal pre agentúru SITA. Upozornil však, že všetko môže zmeniť aj rozhodnutie Ústavného súdu SR. Naň sa obrátil bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka a navrhol začatie konania o súlade ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, týkajúcich sa povinností vykonávať pohotovosť s príslušnými ustanoveniami Ústavy SR, ako aj niekoľkých dohovorov. Ústavný súd sa zatiaľ podnetom nezaoberal.
Podľa Pásztora sú zmeny v pohotovostiach nevyhnutné, obáva sa však ich politickej priechodnosti. Upozornil aj na problém odmeňovania slúžiacich lekárov. Priemerne totiž dostávajú tri eurá za hodinu. Množia sa však prípady, keď nedostanú vôbec nič. Ako príklad poukázal na Nemocnicu v Kráľovskom Chlmci, ktorá od januára 2010 nezaplatila lekárom ani cent. Pásztor sa domnieva, že ak sa situácia nezmení, lekári sa môžu uchýliť k občianskej neposlušnosti. „Vôbec by som sa nečudoval, keby prestali nastupovať na služby,“ uviedol.
Predseda Asociácie poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci Jozef Vančo upozornil na dva možné pohľady. „Ako lekár zmeny vítam, ako pacient sa musím obávať o dostupnosť,“ skonštatoval. Podľa neho je samozrejme skrátenie fungovania pohotovostí ako aj rozšírenie okruhu lekárov, ktorí na nich môžu slúžiť, pre lekárov výhodné, pacienti však na to doplatia. Vančo si myslí, že budú mať problém dostať sa k starostlivosti, a to najmä v menších mestách, príjmy nemocníc totiž podľa neho nie sú na takýto nápor pripravené personálne ani priestorovo. Taktiež sa domnieva, že niektorí špecialisti nie sú pre pohotovosti ideálni. „Odbornosť môže niekde klesnúť aj o 50 %,“ povedal.
Urgentné príjmy čaká podľa koncepcie nový organizačný a finančný model
Urgentný príjem by mal byť pracoviskom schopným poskytnúť kompletnú neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Základnou zložkou budú ambulancie chirurgická a interná, ďalej expektačné lôžka v počte 5 expektačných lôžok na 100 tis. obyvateľov, na ktorých bude možné krátkodobé sledovanie pacientov. Novinkou by mala byť resuscitačná sála pre pacientov bezprostredne ohrozených na živote. Ďalšou navrhovanou zložkou sú expektačné lôžka pre intoxikovaných pacientov v počte 2 expektačné lôžka na 100 tis. obyvateľov.
Model predpokladá aj zmenu financovania výkonov urgentného príjmu tak, aby bola prevádzka a chod financované trojzložkovo a to paušálnou platbou, platbou za výkony a platbou za expektačné lôžko. Platba cez expektáciu na lôžku by mala byť motivačnou, aby boli menej závažné prípady riešené v rámci urgentných príjmov a nezvyšovali sa tak náklady pre zdravotné poisťovne na riadne hospitalizácie.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger pre agentúru SITA uviedol, že o zmenu financovania urgentných príjmov žiadali už niekoľkokrát. Podľa neho je nevyhnutne nutné brať pri nich do úvahy princíp pripravenosti zasiahnuť, teda že lekári a sestry by mali byť platení, aj keď práve nemajú žiadneho pacienta, preto je rád, že sa do financovania dostala aj tzv. paušálna platba. Skritizoval však, že rezort nestanovil jej výšku. „To je potom úplne o ničom, nič sa nemení,“ vyhlásil. Zdravotnícke zariadenia si pritom myslia, že primeraná mesačná odmena by mala byť na úrovni súčtu mesačných odmien pre stanicu rýchlej zdravotnej a rýchlej lekárskej pomoci.
Vznik nového typu vozidiel záchrannej zdravotnej služby
Rezort zdravotníctva avizuje aj vznik nového typu vozidiel záchrannej zdravotnej služby tzv. ambulancie typu rendezvous – stretávacie, ktoré budú zabezpečovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov v stave ohrozenia života.
Nový typ ambulancie bude zadefinovaný v rámci existujúcej siete na základe analýzy Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR. Do kompletnej rekonštrukcie siete po ukončení platnosti súčasných povolení by podľa predbežného návrhu ministerstva išlo o 27 ambulancií rýchlej lekárskej pomoci, ktoré by sa mohli transformovať na stretávacie ambulancie. Vybrané boli z hľadiska polohy sídla a dostatočného počtu ambulancií rýchlej zdravotnej pomoci okolo sídla. V roku 2013 by mala vzniknúť nová sieť už na základe skúseností získaných praxou.
Platnosť povolení pre záchranky
Ministerstvo chce meniť aj platnosť povolení pre záchranky. Tie by mali byť v súlade s odpisom hodnoty majetku, vozidla a prístrojového vybavenia. Aktuálne sa vydávajú na štyri roky.
„V prípade pozemných ambulancií navrhujeme upraviť na šesť rokov a osem rokov v prípade vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby,“ navrhuje rezort. Vydávanie povolení by však malo byť možné aj bez výberového konania, a to v prípade, ak hrozí, že nebude zabezpečená nepretržitá dostupnosť záchrannej zdravotnej služby, napríklad ak sídlo ambulancie nie je obsadené riadnym výberovým konaním alebo v prípade inej naliehavej situácie. Platnosť takéhoto povolenia by mala byť ohraničená na obdobie jedného roka.
Novinky čakajú aj na poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby. Rezort totiž tvrdí, že znova zadefinovanie dopravnej zdravotnej služby je nevyhnutné, keďže táto služba v polohe voľnej živnosti nebola nijako regulovaná. „Nebolo ju možné použiť podľa potrieb pacientov ani kontrolovať, nakoľko nemala stanovené žiadne pravidlá, povinnosti a teda ani kontrolný mechanizmus a sankcie za prípadné pochybenia,“ tvrdí.
Poskytovatelia dopravy by sa preto mali rozdeliť na dve časti, na dopravnú zdravotnú službu a dopravnú službu, pričom dopravná zdravotná služba by mala byť vykonávaná 50 ambulanciami na Slovensku. Mala by mať presne určené podmienky výkonu, materiálno – technické vybavenie a personálne zabezpečenie, nevyhnutné je podľa rezortu jej zaradenie do systému neodkladnej zdravotnej starostlivosti tak, aby bola v každom regióne dostupná 24 hodín pre zabezpečenie dopravy pacientov na základe indikácie lekára a pokynu operačného strediska. Druhá časť, teda dopravná služba, bude naďalej voľnou živnosťou. V prípade dopravnej zdravotnej služby uvažuje rezort o viaczložkovom financovaní, a to napríklad kombináciou paušálnej platby s platbou za kilometer jazdy a pod.
Pre efektívne fungovanie siete záchrannej zdravotnej služby je zároveň podľa ministerstva nevyhnutné vybaviť operačné strediská a stanice záchrannej zdravotnej služby spoľahlivou komunikačnou technikou a GPS technikou na monitorovanie polohy a času výjazdu vozidiel záchrannej zdravotnej služby.