Američania oslavujú Halloween, Čína má Festival Duchov. Okrem strašidiel však nemajú veľa spoločného. V Číne, Malajzii, Singapure a na Taiwane berú tieto oslavy veľmi vážne. Veria, že hladní duchovia sa vracajú na zem najmä kvôli potrave, no tí poverčivejší sa obávajú aj ich odplaty. Cieľom festivalu je zaspomínať si na zosnulých členov rodiny a vzdať im hold. Číňania pália vonné tyčinky, kadidlá a modlia sa za duše zosnulých. Hlavne po zotmení vychádzajú ľudia do ulíc, ktoré žijú zábavou rôzneho druhu. Koncerty, tance a rituálne obrady sú na dennom poriadku. Podľa niektorých povier je v tomto období nebezpečné plávať v riekach či jazerách, lebo duchovia by vás mohli stiahnuť do svojho temného sveta.
Ulice v plameňoch
Obety sú na každodennom poriadku a oheň v nich zohráva dôležitú úlohu. Pálenie falošných bankoviek, známych aj ako „pekelné peniaze“, papierových áut, domov, televízorov alebo rádií – fantázii sa medze nekladú. Tradícia totiž hovorí, že tieto spálené dary sa dostanú na druhý breh a spríjemnia tak „životy“ mŕtvych. Zapálené papierové domy sa často vypúšťajú na rieky, aby previedli blúdiace duše cez vodu na súš. Najdôležitejším dňom je práve polovica mesiaca, kedy sa pre duchov varí obrovská hostina pozostávajúca z niekoľkých chodov. Prináša šťastie pozostalým a zároveň spúšťa odpočítavanie pätnástich dní do konca festivalu. Potom sa nasýtené duše vracajú tam, odkiaľ prišli.
Indické korene
V Indii zvykol byť tento festival náboženským sviatkom. Ešte aj dnes koluje povesť, podľa ktorej mních MuNian zachránil svoju matku pred veľkým utrpením. Jedného dňa totiž padla do úst hladného ducha a za obrovských bolestí sa zmenila na šľahajúce plamene. MuNian netušil, ako matke pomôcť, a tak požiadal o pomoc Buddhu. Ten mu poradil, aby sa vydal ku kaňonu Yu Lan Pen a zachránil ju presne v 15. deň siedmeho mesiaca lunárneho kalendára. Kaňon Yu Lan Pen slúžil na podporu budhistickej nábožnosti a bol častým miestom modlitieb a duševnej očisty mníchov. Po tom, ako MuNian svoju matku zachránil z hrôzostrašných úst hladného ducha, sa tento festival v Indii stal známy pod menom magického kaňonu. Čína ho neskôr prebrala a dnes je v týchto končinách známy ako Zhongyuan Festival.
Kráľ Pekla, rituály a obety
Na začiatku festivalu sa pri vchodoch do dedín alebo významných ulíc postavia obetné oltáre a stoličky pre budhistických mníchov. Pred každou stoličkou stojí socha Kráľa Pekla Di Zanga a pod ňou sú umiestnené taniere s ryžou a broskyňami. Na oltár sa položia tri duchovné doštičky a tri pohrebné zástavy. Po zotmení sa na oltári začnú zhromažďovať obetné dary: ovce, prasce a iné domáce zvieratá, ovocie, koláče a ďalšie jedlá. Mních potom na každý dar položí trojfarebnú trojuholníkovú zástavku so zvláštnymi znakmi. Po zaznení gongu, ktorý privolá mŕtve duše, mních rozhodí ryžu s broskyňami do všetkých strán, aby ich tak „nakŕmil“.
V noci sa pred každým domom zapáli kadidlo. Obchody sú v tento deň pozatvárané, ulice sa vyprázdnia, aby do nich mohli vojsť duchovia a najesť sa z obiet prichystaných na oltároch. Mnísi potom spievajú piesne v jazyku, ktorému rozumejú len duchovia. V ten istý deň sa na niektorých miestach oslavuje aj Lampášový festival (Shangyuan Festival). Ľudia vešajú na domy farebné lampáše, aby tak oslávili prvý spln mesiaca v lunárnom roku. Keďže obom vládne oheň, pomýliť si ich navonok nie je až také ťažké. Existuje však jedna pomôcka: ľudia a zem patria k princípu yang, ktorý je pozitívny, duchovia a voda sa radia k princípu yin, teda k negatívnemu. Preto by sa počas Shangyuan Festivalu, ktorý predchádza Festivalu Duchov, mali lampáše vešať na zemi, kým počas Zhongyuan Festivalu by mali plávať na vode.
Do konca festivalu zostáva ešte šesť dní. Potom ulice v noci opäť stíchnu a duše pohltí tmavé a záhadné podsvetie.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Zuzana Zimmermannová
http://www.essortment.com/
