Motív vlády Roberta Fica na zmenu trestného práva bol podľa politológa jasný. „Oni to potrebovali zmeniť. Motív, prečo to robia, je odkrytý. Sú to prebiehajúce trestné konania u ľudí, ktorí sú obvinení z korupčnej trestnej činnosti. Zmeny sú jednoznačne namierené na to, aby sa títo ľudia vyhli trestu. V tomto prípade nie je na mieste, aby sme sa bavili o snahe humanizovať trestné sadzby,“ dodal.
Skutočný chaos na prokuratúre a súdoch podľa Koziaka nastane v momente, keď sa schválená novela trestných kódexov uvedie do praxe.
Sankcie zo strany Európskej únie
Politológ dodáva, že Ficovo počínanie nás navyše môže priviesť do zahraničnopolitickej izolácie.
„Najhoršie by mohli byť sankcie zo strany Európskej únie (EÚ). Novela Trestného zákona obsahuje aj obmedzenia pre európskeho prokurátora, čo EÚ oprávnene môže považovať za problém. Európsky prokurátor má právo vstupovať do vecí, ktoré sa týkajú napríklad sprenevery európskych peňazí,“ tvrdí.
Dodáva, že nie je pravdou, ak vláda hovorí, že zmena trestného práva je len našou domácou záležitosťou. „Tu sa rozhoduje aj o trestných činoch, ktoré sa týkajú európskych dotácií, čo je veľmi vážna vec,“ povedal politológ. EÚ v tomto prípade môže postupovať tak, že zmrazí finančné prostriedky, ktoré na Slovensko budú smerovať zo strany EÚ alebo pozastaví slovenským europoslancom hlasovacie práva.
Úrad špeciálnej prokuratúry sa má zrušiť 20. marca. Koalícia si uplynulý štvrtok schválila rozsiahlu vládnu novelu Trestného zákona. Jej prijatím sa okrem rušenia ÚŠP znížia niektoré trestné sadzby za ekonomické trestné činy či korupciu.
Národná rada SR zároveň prijala zmeny zrýchlene. Rokovanie o zmenách v trestnom práve v druhom čítaní bolo obmedzené na 62 hodín a v treťom čítaní dokonca predčasne ukončené na návrh predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD).
Do rozpravy bolo prihlásených ešte približne 50 poslancov, ktorí tak nemohli vystúpiť. Opozícia tvrdí, že zmeny v trestnom práve sa dotknú aj viac ako 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách. Zároveň upozorňuje na to, že premiér stále nezaslal prezidentke Zuzane Čaputovej schválenú novelu Trestného zákona, ktorú hlava štátu môže podpísať alebo vrátiť na opätovné prerokovanie do parlamentu.
Opozícia zároveň k zmenám v trestných kódexoch organizovala protestné zhromaždenia približne v tridsiatke slovenských miest. Okrem Slovenska sa protesty konali v Česku, Nórsku, Poľsku či Írsku.
