Moskva po zrútení vesmírnej lode zastavila lety rakiet Sojuz

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Satelit z vesmíru zmapuje obsah soli v oceánoch
Raketa Delta 2 opustila vesmírny komplex na vojenskej leteckej základni Vandenberg v americkej Kalifornii. Raketa do vesmíru vezie satelit, ktorý bude mapovať Zem a zameria sa najmä na meranie salinity svetového oceánu a jej zmien. Foto: AP Photo/United Launch Alliance/William

BRATISLAVA 25. augusta (WEBNOVINY) – Rusko zastavilo lety svojich vesmírnych rakiet Sojuz po tom, ako sa v stredu krátko po štarte zrútila na zem jeho bezpilotná nákladná vesmírna loď.

„Dospeli sme k rozhodnutiu pozastaviť štarty rakiet Sojuz, kým príčiny havárie nebudú jasnejšie,“ uviedol vo štvrtok pre tlačovú agentúru Interfax nemenovaný zdroj z prostredia vesmírneho programu.

Na palube bezpilotnej lode sa v čase nehody nachádzali tri tony zásob určených pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Vesmírna loď sa zrútila do sibírskej oblasti Ruska krátko po stredajšom štarte. Ako informovala Federálna vesmírna agentúra Ruska (skrátene Roskosmos), nosná raketa Sojuz-U neumiestnila nákladnú loď Progress M-12M na správnu orbitu, čo zapríčinilo jej zrútenie.

Neúspešná misia Progressu bola v poradí 44. zásobovacím letom, ktorého cieľom bola ISS. Išlo o prvú haváriu vesmírnej lode Progress v histórii programu stanice.

Raketa Sojuz-U odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane o 17:00 moskovského času (15:00 SELČ).

Podľa Roskosmosu sa jej tretia a posledná letová fáza skončila skôr, ako mala. Výsledkom bolo, že nákladná loď „sa nedostala na správnu orbitu,“ uviedol Roskosmos.

Asi 325 sekúnd po štarte sa vyskytlo zlyhanie, na čo sa raketa aj loď stratili z radarov. Stroj sa zrútil v ruskej Altajskej republike, teda vo vzdialenosti asi 1 500 kilometrov od miesta štartu. Ľudia žijúci v oblasti dopadu informovali o silnom výbuchu, ktorý rozbíjal okná v okruhu 100 kilometrov. Úrady však nepredpokladajú, že by úlomky rakety a lode spôsobili na zemi nejaké zranenia.

Táto nehoda vyvolala obavy o zásoby šesťčlennej posádky ISS, ako aj o budúcnosť samotnej stanice. Tá je totiž v súčasnosti závislá takmer výlučne od Ruska po tom, ako Spojené štáty americké ukončili svoj 30 rokov trvajúci program raketoplánov.

Nie je isté či sa zásobovacie misie uskutočnia

Zatiaľ teda nie je jasné, či sa najbližšie ruské zásobovacie misie naplánované na 22. september a 28. október uskutočnia. Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) aj ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos však uviedli, že súčasná posádka ISS, ktorú tvoria traja Rusi, dvaja Američania a jeden japonský astronaut, má zásoby na najmenej dva mesiace. Nie je preto potrebné ich núdzovo evakuovať.

Nehoda Progressu znamená ďalšiu ranu pre ruský vesmírny program, ktorý za posledný týždeň zaznamenal už druhé významné zlyhanie. Moskva prišla o jeden z najmodernejších telekomunikačných satelitov po tom, ako ho 18. augusta nosná raketa Proton vyniesla na nesprávnu orbitu. Pre iné zlyhanie Protonu v decembri 2010 prišli o svoje miesta vysokopostavení predstavitelia Roskosmosu.

Informáciu zverejnili tlačová agentúra AFP a webová stránka bbc.co.uk.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať