BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Účasť v komunálnych voľbách mohla byť aj vyššia, pod záujem voličov o voľby primátorov, starostov a poslancov zastupiteľstiev sa však podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) podpísal aj priebeh volebnej kampane.
„Ľudia v mnohých mestách a obciach boli svedkami nechutnej, nedôstojnej a neslušnej negatívnej kampane, ktorej cieľom nebolo vytvorenie nadšenia pre správu vecí verejných, ale skôr pošpinenie kandidátov a znechutenie časti voličov. To si samospráva ani jej občania nezaslúžia,“ povedal predseda ZMOS-u Michal Sýkora. Sýkora vidí východisko napríklad v prehodnotení volebného moratória a urýchlenom prijatí volebného kódexu, pretože volebné moratórium je podľa neho fráza bez reálneho rešpektu.
„To sa musí zmeniť tak, aby volebná kampaň bola dôstojnou arénou alternatív a nie obdobím osočovania a urážok. K vytvoreniu serióznych podmienok a zabezpečenia zodpovednej volebnej súťaže musí prispieť aj volebný kódex, na príprave ktorého sa budeme aktívne podieľať svojimi návrhmi, poznámkami a skúsenosťami,“ konštatoval Sýkora.
ZMOS zároveň ďakuje primátorom, starostom, ako aj pracovníkom mestských, miestnych a obecných úradov, ale aj členom miestnych a okrskových volebných komisií za bezproblémové organizačno-technické zabezpečenie volieb. „Samosprávy excelentne zvládli v poradí šieste voľby do svojich orgánov,“ uviedol Sýkora.
Ministerstvo vnútra avizuje volebný kódex
Časté porušovanie zákonných pravidiel vedenia predvolebnej kampane a moratória, s ktorým sa verejnosť stretla počas sobotných obecných volieb i pred nimi, by mohli odstrániť pripravované zmeny volebných pravidiel. Ministerstvo vnútra plánuje zjednotiť všetky volebné zákony do jedného volebného kódexu. Na zmeny vyzvala aj Ústredná volebná komisia (ÚVK).
Komisia sa zaoberala takmer 170-timi podaniami. Najviac z nich sa týkalo porušenia volebnej kampane a moratória. V deň volieb, v sobotu 27. novembra preto prijala uznesenie, v ktorom „poukazuje na skutočnosť, že platná právna úprava neobsahuje sankcie za porušenie volebného moratória a v tejto súvislosti konštatuje, že tento právny stav vytvára priestor na zneužitie práva v neprospech tých, ktorí volebné moratórium dodržiavajú.“ ÚVK vyzvala „príslušné orgány verejnej moci, aby predmetná úprava bola zameraná tak, že zamedzí uvedenému zneužívaniu práva„.
Počas obecných volieb dostávala ÚVK napríklad oznámenia o posielaní sms správ, doručovaní letákov, či o telefonátoch s výzvami na podporu alebo naopak ignorovanie toho či onoho kandidáta. Komisia opakovane konštatovala, že napriek tomu, že zákon zakazuje vedenie volebnej kampane 48 hodín pred voľbami a aj počas volieb až do skončenia hlasovania, nemôže viaceré jeho porušenia sankcionovať. Zákon totiž hovorí o väčšine spôsobov vedenia kampane len všeobecne. Výnimkou sú vysielatelia.
Problém porušovania moratória je dlhodobý a týka sa aj iných volieb. Každé voľby však majú iné zákony. Napríklad zákon o spôsobe vykonania referenda neobsahuje pravidlá pre informačnú kampaň pred referendom.
Hovorí len o prieskumoch verejnej mienky a o informovaní voličov o konaní referenda. Téme volebnej legislatívy sa dlhodobo venuje Občianske oko. Podľa združenia zjednotenie volebných pravidiel by mohlo medzi iným zaviesť možnosť voľby poštou zo zahraničia aj pre prezidentské voľby, nielen pre parlamentné. Zjednotiť by sa mali i pravidlá pre vedenie predvolebnej kampane.
Nový zákon
Návrh volebného kódexu by mal byť pripravený na budúci rok. Do konca roka zriadi ministerstvo vnútra komisiu na prípravu volebného kódexu, aby mohol byť pripravený do konca budúceho roka, pre agentúru SITA to povedal hovorca Ministerstva vnútra SR Gábor Grendel. Voľby v roku 2014 by sa tak mali riadiť jednotnými pravidlami. Rok 2014 je označovaný aj ako supervolebný rok. Stretnú sa v ňom totiž voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu, voľby do Národnej rady SR aj do orgánov samosprávy obcí. Voľby do vyšších územných celkov nás čakajú koncom roka 2013.
Vláda sa v svojom programovom vyhlásení zaviazala, že „pripraví volebný kódex s cieľom priniesť prehľadnosť, zjednotenie terminológie a jednotnú úpravu niektorých ustanovení súčasných volebných zákonov. Vláda SR navrhne pravidlo len jeden mandát pri poslancoch Národnej rady SR a Európskeho parlamentu. Umožní voľby cez internet vrátane jediného elektronického identifikátora občana“.
V štátnej správe chce pracovať len 5 percent ľudí
Iba 5 percent uchádzačov o zamestnanie chce pracovať v štátnej správe. Vyplýva to z údajov pracovného portálu Profesia.sk, ktorý analyzoval všetky zverejnené životopisy na tomto portáli. Najviac ľudí, ktorí uvádzajú, že sú ochotní pracovať mimo súkromnej sféry, je vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov a vo veku od 45 do 54 rokov. Vyššiu chuť pracovať pre štátnu správu majú ženy ako muži. Spomedzi žien, ktoré majú zverejnený životopis na portáli Profesia.sk, chce v štátnej správe pracovať necelých 7 percent žien. Spomedzi mužov je to len 3,5 percent životopisov.
Pri najmladšej vekovej kategórii, vo veku od 17 do 24 rokov, si prácu vo verejnom sektore hľadajú necelé 3 percentá mužov, ktorí majú zverejnený životopis na portáli Profesia.sk. V najvyššej vekovej kategórii, nad 55 rokov, je ich podiel 5,5 percent. Zo žien v najnižšej vekovej kategórii si prácu hľadá vo verejnom sektore 4,5 percenta. Ženy majú najväčší záujem pracovať v štátnej sfére vo veku od 25 do 34 rokov a následne od 45 do 54 rokov. V najvyššej vekovej kategórii je podiel žien, ktoré chcú pracovať na úradoch, 5,8 percenta. Najviac pracovných ponúk je v kategórii štátna správa a samospráva na pozíciu odborný radca. Ponuky na odborného radcu tvoria takmer pätinu zo všetkých zverejnených ponúk v štátnej správe. Priemerný hrubý mesačný plat na tejto pozícii je podľa prieskumu Platy.sk 731 eur.
Nasadili aj 4000 policajtov mimo služby
Počas volieb do orgánov samosprávy obcí polícia nezaznamenala vážne narušenie verejného poriadku ani priebehu volieb, skonštatovala pre agentúru SITA hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová. „V mestách a obciach dohliadali na verejný poriadok nielen motorizované, ale aj pešie policajné hliadky. Mimo bežnej služby bolo do výkonu zaradených aj ďalších takmer štyritisíc policajtov. V teréne boli aj príslušníci kriminálnej polície. Pripravené špeciálne policajné útvary a pyrotechnici nemuseli počas volieb zasahovať,“ uviedla.
Osobitnú pozornosť venovala polícia aj prípadom kupovania voličských hlasov počas sobotňajších volieb, ktoré boli od 7:00 do 20:00. „Na celom Slovensku sme prijali viac ako sto podnetov, ktoré smerovali k prípadom narušenia prípravy a priebehu volieb do orgánov samosprávy obcí. Niektoré boli prešetrením vyhodnotené ako neopodstatnené, ďalšie sú v štádiu preverovania príslušným útvarom polície,“ informovala. Trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb sa dopustí ten, kto inému násilím alebo hrozbou násilia, či ľsťou bráni v ústavnom práve voliť svojho kandidáta vo voľbách. „Za takéto konanie, a to aj v prípade, že niekto občana k voľbe určitého kandidáta núti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky,“ dodala Baloghová
