Miroslav Wlachovský v najnovšej časti podcastu Okno do sveta diskutuje s historikom Vítom Smetanom o paralelách medzi dianím v 30. rokoch minulého storočia, pozadí vzniku Mníchovskej dohody a súčasnou ruskou agresiou na Ukrajine a celkovou bezpečnostnou situáciou v Európe.
V diskusii hľadajú odpoveď na mrazivú otázku: Do akej miery sa súčasná ruská agresia na Ukrajine podobá na udalosti, ktoré v 30. rokoch 20. storočia predchádzali globálnemu konfliktu?
Okno do sveta: Európa musí ukázať zuby, na Ameriku sa už nedá spoliehať - ROZHOVOR
Miroslav Wlachovský v úvode pripomenul známy citát Marka Twaina, že história sa neopakuje, ale často sa rýmuje. Podľa neho je súčasná doba plná takýchto „rýmov“, ktoré ponúkajú rôzne historické paralely, vrátane tej, ktorá sa týka Mníchovskej dohody z roku 1938, diania, ktoré predchádzalo vypuknutiu 2. svetovej vojny a situácie keď Adolf Hitler v podstate bez boja získal československé územia.
Vít Smetana z Ústavu súčasných dejín Akadémie vied Českej republiky s týmto prirovnaním súhlasil, no vyjadril nádej, že rým nebude natoľko silný, aby viedol k ďalšej kataklizme podobnej 2. svetovej vojne.
Správanie sa expanzívnych mocností
Najvýraznejšiu paralelu obaja vidia v správaní sa expanzívnych mocností. „Máme tu mocnosť, ktorá chce expandovať a využíva národných príslušníkov za hranicami na to, aby ospravedlnila svoju agresiu,“ objasňuje Vít Smetana.
Podobne ako Hitler v roku 1938 zneužil sudetských Nemcov v Československu, dnes Putin operuje ochranou ruskojazyčného obyvateľstva na východnej Ukrajine. V oboch prípadoch ide o rovnakú snahu legitimizovať územné nároky v očiach domácej i medzinárodnej verejnosti.
Výrazným rozdielom medzi Československom v roku 1938 a Ukrajinou v roku 2022 bol rozdiel v postoji lídrov krajín. Edvard Beneš bol človekom, ktorý veril v diplomaciu a kompromisy, ako riešenie rozporov, vrátane územných ústupkov, čo bolo nakoniec jeho slabinou.
Naproti tomu Miroslav Wlachovský vyzdvihol postoj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v prvých dňoch ruskej agresie. „Vtedy som si hovoril, že takto to mohlo vyzerať, keby sme sa postavili na obranu my,“ uviedol s odkazom na rok 1938.
Podľa neho je niekedy potrebné povedať „dosť“ bez ohľadu na obrovské riziko, ak má štát pre národ skutočnú hodnotu. Vít Smetana doplnil, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta zostať v Kyjeve bolo jeho „najskvelejšou hodinou“ a je obdivuhodné v kontexte postojov mnohých ďalších politikov, ktorí ruské nároky zľahčujú.
Vojenská slabosť Európy
Vít Smetana upozornil na ďalšiu mrazivú paralelu – vojenskú slabosť Európy. V 30. rokoch Briti a Francúzi zúfalo nechceli ísť do vojny, pretože mali v živej pamäti hrôzy I. svetovej vojny a ich armády neboli pripravené na moderný konflikt. „Európska vojenská slabosť je aj dnes faktorom,“ skonštatoval.
Hra na to, že agresor bude uspokojený a nepôjde ďalej, je v kontexte historických skúseností nebezpečne naivná.
Podľa Smetanu nie je možné sa donekonečna spoliehať na garancie Spojených štátov. „Trumpova politika je zhubná vo všetkých možných aspektoch a dimenziách, ale ak má vôbec nejaký pozitívny efekt, tak je to teda upozornenie Európy na to, že nemôže byť taká bohatá ako je a zároveň dávať tak málo na vlastné ozbrojené sily, ako sa to dialo v predchádzajúcich desaťročiach,“ doplnil.
Miroslav Wlachovský k tomu dodal, že volanie USA po tom, aby sa Európa starala o svoju bezpečnosť sama, nie je len záležitosťou Donalda Trumpa, ale dlhodobým trendom americkej politiky, ktorý sme dlhé roky ignorovali.
Demýtizácia Mníchovskej zrady
Diskusia sa obsiahlo venuje tomu, čo predchádzalo najničivejšiemu konfliktu 20. storočia, podrobne sa venuje téme Mníchovskej dohody, pre ktorú sa v našom priestore vžila interpretácia o „zrade“ západných spojencov.
Vít Smetana ponúka komplexnejší pohľad a tvrdí, že termín zrada je veľmi zjednodušujúci, pretože československé vedenie súce pod nátlakom, ale predsa, súhlasilo s odstúpením území ešte pred samotným Mníchovom. Táto ochota k ústupkom v snahe zachovať integritu aspoň zvyšku štátu sa ukázala ako tragický omyl, ktorý Hitlerovi len uľahčil ďalší postup.
Poučenie z histórie je podľa diskutérov jasné: agresívne imperiálne mocnosti treba zastaviť včas. Čím dlhšie sa im ustupuje v nádeji na mier, tým ničivejšie sú následné následky. Ako uzavrel Vít Smetana, hra na to, že agresor bude uspokojený a nepôjde ďalej, je v kontexte historických skúseností nebezpečne naivná.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo prezident Beneš v roku 1938 ponúkol časť územia ešte pred Mníchovom
- akú úlohu zohral slovenský politik Milan Hodža v osudových dňoch pred rozpadom republiky
- prečo britská verejnosť v roku 1938 vnímala Sudety ako „spor v ďalekej krajine medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme“
- ako sa líšil postoj Fínska v Zimnej vojne od československého prístupu a čo mu to prinieslo v budúcnosti
- o mocenskom boji v československom exile medzi Benešom, Štefanom Osuským a Hodžom
- prečo bol Neville Chamberlain úspešným ministrom financií, ale tragicky neúspešným v odhade Adolfa Hitlera
