Magyarov predchodca Viktor Orbán bol pred niekoľkými mesiacmi pripravený hostiť amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského vodcu Vladimira Putina na plánovanom samite, ktorý napokon zrušili.
Merkelová od skončenia vo funkcii čelí kritike za príliš ústretový prístup k Rusku a za to, že počas jej vlády sa nemecká ekonomika stala príliš závislou od lacných ruských energií.
Medzi možnými kandidátmi sa skloňujú Angela Merkelová, Mario Draghi či fínsky prezident Alexander Stubb, ale aj nórsky minister zahraničia Espen Barth Eide alebo šéf indickej diplomacie S. Jaishankara.
Riaditeľ ukrajinského Centra aplikovaných politických štúdií „Penta“ Oleksandr Leonov uviedol, že Rusko sa v poslednom období stiahlo z trojstranných rokovaní sprostredkovaných Spojenými štátmi.
Pod pojmom „dohoda“ pritom Kremeľ rozumie aj požiadavky ako stiahnutie ukrajinských síl z okupovaných území, demilitarizáciu krajiny či politické zmeny v Kyjeve, čo Ukrajina odmieta.
Kremeľ dúfa v obnovenie americko-rusko-ukrajinských rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré v posledných týždňoch brzdil vývoj na Blízkom východe.
Prezident Volodymyr Zelenskyj predtým vyhlásil, že ukrajinský ľud nebude v referende hlasovať za mierovú dohodu, ktorá by počítala s odovzdaním ukrajinského Donbasu a jeho prechodom pod Rusko.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane zdôrazňuje, že na vyriešenie kľúčových sporných bodov je potrebné stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom.
EÚ tiež v rámci mierového plánu pre Ukrajinu presadzuje vojnové reparácie, demilitarizáciu okupovaných území bez právneho uznania ruskej kontroly a zrušenie akejkoľvek amnestie za vojnové zločiny.
Podľa prezidenta Zelenského sa obe strany zhodli „takmer na všetkých otázkach“ týkajúcich sa mechanizmu monitorovania prímeria, do ktorého sa majú zapojiť aj Spojené štáty.