Celkovo 50 percent mladých a vysokoškolsky vzdelaných ľudí uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich uvažuje 14 percent o trvalom odchode a 36 percent len o odchode na určitý čas.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorý sa formou dopytovania na vzorke 512 respondentov vo veku 18 až 29 rokov uskutočnil v priebehu mesiaca máj. V tlačovej správe o tom informoval Marián Velšic, autor výskumu a projektový manažér IVO.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že rozhodnutie odísť natrvalo je všeobecne pevnejšie ako rozhodnutie odísť len na istý čas. „Kým medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35 percent pevne rozhodnutých a ďalších 39 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde, medzi tými, čo uvažujú o dočasnom odchode je takých len osem percent,“ uvádza sa v tlačovej správe.
O odchode sú rozhodnutí aj študenti
Z prieskumu ďalej vyplýva, že zatiaľ čo medzi mladými a vzdelanými všeobecne má úmysel odísť žiť do zahraničia celkovo každý druhý opýtaný, medzi študentmi vysokých škôl je tento podiel podstatne vyšší. Úvahy o odchode zo Slovenska priznalo celkovo 62 percent študentov. Takmer každý piaty študent (19 percent) chce odísť natrvalo a ďalšia takmer polovica (43 percent) aspoň na nejaký čas.
Pracovných ponúk pre absolventov univerzít bolo menej, voľbu zamestnávateľov poznačila aj koronakríza
„Pomerne alarmujúcim zistením je aj to, že spomedzi študentov, ktorí uvažujú o trvalom odchode, je až 42 percent rozhodnutých napevno a ďalších 48 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. Naopak, medzi študentmi, ktorí chcú odísť len na nejaký čas prevažujú takí, čo s rozhodnutím stále váhajú. Tých je 52 percent,“ tvrdí Velšic.
O odchode zo Slovenska najviac uvažujú študenti humanitných vied a umenia (29 percent), technických vied (25 percent), prírodných vied, matematiky a informatiky (22 percent). Na rozdiel od študentov vysokých škôl sú úvahy ich absolventov o niečo triezvejšie. O trvalom opustení Slovenska uvažuje len 10 percent z nich, o odchode na určitý čas 29 percent opýtaných. Najväčší potenciál odlivu mozgov spomedzi absolventov je z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky.
Zoznamu kraľuje Česko
Medzi mladými je podľa prieskumu destináciou číslo jedna Česká republika, ktorú preferuje každý piaty opýtaný (22 percent). „Medzi top 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko,“ uvádza prieskum.
Prieskum IVO sa zameral aj na dôvody, prečo študenti a absolventi o odchode zo Slovenska uvažujú. Podľa Velšica sú to najmä nízka životná úroveň, nedostatok pracovných príležitostí a ich ponuka, deficity sociálneho systému a podobne.
O ktorých absolventov vysokých škôl majú firmy najväčší záujem? Ekonomická univerzita tesne predbehla STU
„Významným ‚spúšťačom‘ migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom prečo zo Slovenska odísť. Pre image krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu,“ dodáva Velšic.
Prieskum ďalej ukázal, že zo sociálno-demografického pohľadu o odchode najviac uvažujú respondenti z miest než z vidieka. Z regionálneho uhla pohľadu je najväčší potenciál odchodu u ľudí z východného Slovenska.