- aktualizované 5. októbra 15:30
Ministerstvo financií SR zverejnilo dlho očakávaný dokument smerujúci k plánu obnovy. Cieľom národného integrovaného reformného plánu je podľa rezortu dostať krajinu z pasce stredného príjmu na úroveň 92 % priemeru EÚ 27 v HDP na hlavu do roku 2030.
Dokument obsahuje osem oblastí, a to fiškálne reformy, zelenú ekonomiku, trh práce a sociálnu udržateľnosť, vzdelávanie, piatou oblasťou je veda, výskum a inovácie, šiestou zdravie, nasledujú verejné inštitúcie a regulácie a záverečnou oblasťou je digitalizácia.
Reforma dôchodkového systému
Hlavným cieľom fiškálnych reforiem je zaistenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, proticyklickosť fiškálnej politiky a zvýšenie daňovej disciplíny.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Najvyššou prioritou je reforma dôchodkového systému, ktorá sa okrem udržateľnosti prvého piliera zameria na výkonnosť druhého piliera a informovanosť občanov o dôchodkových nárokoch. Dôležité je zamerať sa podľa rezortu financií aj na zavedenie viacročných záväzných výdavkových stropov a reformu riadenia investícií.
Z pohľadu dlhodobého ekonomického rastu je nevyhnutné uskutočniť daňovú reformu smerujúcu k prorastovému daňovému mixu – k zvýšeniu majetkových a environmentálnych daní a k zníženiu škodlivých daní, ktoré viac brzdia hospodársky rast.
Opatrenia na zníženie nezamestnanosti
Zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov, prechod na obehovú ekonomiku a udržateľná doprava sú kľúčové priority v zelenej ekonomike.
V oblasti zamestnanosti a sociálnej udržateľnosti dominujú opatrenia na zníženie dlhodobej nezamestnanosti a zvýšenie inklúzie znevýhodnených skupín. Reformy v oblasti vzdelávania sa sústredia na kvalitu výučby na všetkých stupňoch škôl, dostupnosť a inkluzívnosť. Súbor reforiem sa zameriava aj na oblasť vedy, výskumu a inovácií, ktoré pomôžu naštartovať znalostnú ekonomiku.
Vzhľadom na všeobecné zaostávanie vo výsledkoch v oblasti zdravia a jeho význam pre kvalitu života je nutné podľa ministerstva reformy v zdravotnej starostlivosti zamerať na celý systém, nielen jeho vybrané podoblasti.
Transparentné, nekorupčné a efektívne regulované prostredie vplýva pozitívne na ekonomický rast cez verejné a súkromné investície, rozvoj ľudského kapitálu a ekonomickú stabilitu. Na rozbeh ekonomiky v ďalšej dekáde sú nevyhnutné podľa rezortu financií aj zmeny v digitalizácii verejných služieb a dobudovanie digitálnej infraštruktúry.
Kritika strany Smer-SD
Zverejnenie reformného plánu si opäť vyslúžilo kritiku zo strany najväčšej opozičnej strany Smer-SD. Ako na pondelkovej tlačovej konferencii povedal predseda strany Robert Fico, ide o nepripravenosť vládnej koalície na čerpanie peňazí z Európskej únie.
Predpokladom na čerpanie prostriedkov je existencia konkrétnej predstavy vlády SR, na čo peniaze chce minúť. Má ísť o nápravu škôd, ktoré spôsobila pandémia. „Vláda nedisponuje konkrétnym plánom, a to nás dostáva do obrovského ohrozenia,“ povedal Fico. Napríklad zmena daňového systému nemá podľa Fica nič spoločné s bojom proti pandémii a ani zmena dôchodkového systému. Vynaloženie jednej miliardy eur na rómske etnikum taktiež podľa neho nemá nič spoločné s pandémiou.
Vláda by si mala podľa podpredsedu strany Smer-SD a bývalého ministra financií Ladislava Kamenického zadefinovať zhruba desať projektov a konkrétne by ich mali naplniť do podoby plánu obnovy, ktorý má slúžiť na boj s pandémiou.
Neodborný materiál podľa Žigu
To, že si zverejnený plán prakticky nevšíma súčasnú pandémiu a nijako nereaguje na jej dôsledky, si myslí aj Progresívne Slovensko. Dokument podľa nich je stále len akási široká paleta riešení a ani desať dní pred termínom odovzdania plánu obnovy Európskej komisii nie je jasné, na ktoré z nich bude vláda žiadať miliardy eur z EÚ.
Podľa člena strany Hlas – sociálna demokracia a bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu ide o neodborný materiál s prejavom amaterizmu a neschopnosti súčasnej vlády. Navyše jedna z koaličných strán podľa Žigu hovorí, že nesúhlasí s dokumentom a bude predstavovať vlastný projekt. Na druhej strane však strana Hlas – sociálna demokracia víta návrh na celospoločenskú diskusiu.
Plán obnovy je reakciou Európskej únie na pandémiu COVID-19, ktorá prudko oslabila európske ekonomiky. Definitívny plán obnovy musí byť predložený Európskej komisii najneskôr do 30. apríla 2021, avšak najskôr až po schválení príslušnej legislatívy na európskej úrovni, čo ministerstvo odhaduje na január 2021.
