BRATISLAVA 15. augusta (WEBNOVINY) – Štát by mal v budúcom roku hospodáriť so schodkom 2,88 miliardy eur. Vyplýva to z prvého návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý v piatok zverejnil rezort financií. Hotovostný schodok je tak oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu nižší o vyše 400 miliónov eur. Celkové výdavky štátu sa pre budúci rok rozpočtujú v sume 16,687 miliardy eur a príjmy by mali dosiahnuť 13,807 miliardy eur.
KDH kritizuje návrh rozpočtu, vraj zarobia finančníci a Smer
Oproti tohtoročnému rozpočtu to okrem poklesu deficitu znamená aj nižší rozpočet hotovostných príjmov a výdavkov. Tohtoročný štátny rozpočet totiž počíta s deficitom na úrovni 3,3 miliardy eur, celkové príjmy štátu sú rozpočtované vo výške 14,108 miliardy eur pri výdavkoch na úrovni 17,392 miliardy eur.
Schodok verejných financií ako celku sa v budúcom roku rozpočtuje na úrovni 2,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená pokles oproti tohtoročne rozpočtovaným 2,64 percenta HDP. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 sa pritom počíta s ďalším znižovaním deficitu na 1,43 percenta výkonu ekonomiky v roku 2016 a 0,39 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2017.
Hrubý dlh verejnej správy by mal klesnúť len minimálne
Oproti rozpočtovým východiskám sú ciele na roky 2016 a 2017 o čosi nižšie. „Zmena odráža najmä aktualizáciu vstupov pre výpočet tzv. štrukturálneho salda verejnej správy, ktoré je kľúčové pre posúdenie dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa,“ píše ministerstvo financií v návrhu rozpočtu.
Hrubý dlh verejnej správy by mal podľa predloženého návrhu klesnúť len o stotiny percenta a de facto by mal tretí rok v poradí stagnovať na úrovni 55,4 percenta hrubého domáceho produktu. Jeho výraznejšia korekcia sa očakáva v ďalších rokoch. V roku 2016 by sa mal znížiť na 53,4 percenta a v roku 2017 na 51,4 percenta výkonu ekonomiky.
Návrh rozpočtu pritom už počíta aj so zachovaním štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 percent, ale aj s plánovaným rozšírením povinnosti používať elektronické registračné pokladnice a zavedením zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmaceutických firiem.
Návrh ovplyvňuje aj ústavný zákon
Vplyv týchto opatrení sa podľa ministerstva financií v súčasnosti odhaduje v budúcom roku na 311,4 milióna eur. Dopady však ešte budú predmetom diskusie aj v rámci Výboru pre daňové prognózy.
Predložený návrh je ovplyvnený aj ďalšími faktormi. Jedným z nich je aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý po vlaňajšom prekročení dlhovej hranice 55 percent nedovoľuje navyšovať výdavky. Okrem iného sa tiež nerozpočtujú žiadne zdroje pre rezervu premiéra a vlády.
Rezort financií sa však musí vyrovnávať aj s ďalšími vplyvmi. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 totiž po prvýkrát obsahuje aj nový subjekt verejnej správy – Železnice SR, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy.
„Táto metodická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje v roku 2015 úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 266 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2014. Po abstrahovaní od vyššie uvedenej metodickej zmeny konsolidované výdavky rozpočtu v roku 2015 sú pod úrovňou konsolidovaných výdavkov schválených na rok 2014,“ tvrdí ministerstvo.
Vláda by mala návrh rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel verejnej správy schváliť a odoslať do Národnej rady SR do 15. októbra. Nie je však vylúčené, že ešte potom prejde úpravami. Ministerstvu financií totiž môže prekaziť rozpočtové plány zavádzanie novej metodiky ESA 2010, ktorá zmení okrem iného vykazovanie hrubého domáceho produktu, ale aj deficitu a dlhu.
Kažimír kritizoval postupy Eurostatu
V rámci tejto zmeny sa totiž posudzuje napríklad aj preraďovanie niektorých subjektov do okruhu verejných financií tak, ako sa to už stalo v prípade spomínaných Železníc SR. Dopad novej metodiky bude totiž známy až koncom októbra.
Minister financií Peter Kažimír na takýto vývoj upozorňoval ešte v polovici júna, kedy kritizoval postupy Eurostatu, ktorý má zavádzanie novej metodiky na starosti. Tvrdil, že je nesprávne, ak ešte v polovici roka pri príprave návrhu rozpočtu nemajú krajiny k dispozícii dopady zmien, ktoré môžu rozpočtové ukazovatele výrazne ovplyvniť.
„Na túto situáciu sa budeme musieť operatívne pripraviť aj pri príprave štátneho rozpočtu. Možno budeme musieť priamo vstupovať ešte aj do štátneho rozpočtu, ktorý musí byť vládou schválený a posunutý do parlamentu do 15. októbra,“ povedal vtedy Kažimír.
