BRATISLAVA 20. augusta (WebNoviny.sk) – Legislatívna úprava takzvaného protischránkového zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti SR vyrieši iba nedostatky, ktoré priniesli poznatky z praxe.
Uviedol to v pondelok na brífingu minister Gábor Gál (Most-Híd) s tým, že medzirezortné pripomienkové konanie bude ukončené 27. augusta tohto roka a až následne novelu predloží na rokovanie vlády SR. Gál tiež doplnil, že sa na novelizácii zákona podieľal iba svojím podpisom a na jeho príprave pracovala jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Podľa Gála je zákon funkčný a splnil základné ciele, na ktoré bol určený. Štát podľa neho v súčasnosti vie, s akými spoločnosťami obchoduje, keďže tieto firmy musia byť registrované v evidencii partnerov verejného sektora. Známe sú tiež osoby, ktoré čerpajú konečné výhody či sú zapojené do samotných obchodov.
Gál odmieta tvrdenia Beblavého
Novelu kritizoval najmä nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý ju označil za “demontáž funkčného zákona”. Gál tieto tvrdenia rázne odmieta.
Protischránkový zákon nie je podľa ministra Gála ohrozený, Beblavý si to nemyslí a uviedol dôvody
“Bol som požiadaný pani Žitňanskou, aby sme túto novelu predložili, pretože je potrebná. Prekvapilo ma, koľko hystérie prinieslo zaradenie zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Niektorí poslanci hovoria o tom, že je to demontáž a zákon bude po novele absolútne bezzubý. Nie je to tak,” povedal Gál.
Podľa jeho slov pracoval na novele rovnaký tím ľudí, ktorí pripravovali pôvodný návrh, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2017. Ku koncu mája tohto roka bolo do registra partnerov verejného sektora zapísaných 16 140 spoločností, každý mesiac podľa ministerstva pribúdajú stovky ďalších.
Rokovania s odborníkmi o pripomienkach
Gál na pondelňajšom brífingu pripomenul, že sa na príprave novely nepodieľal. “Pracoval na tom rovnaký tím ľudí, ako pri prvom návrhu a nemám dôvod im v tomto prípade nedôverovať. Osobne som participoval iba tak, že som túto novelu podpísal. Samozrejme nehovoríme, že ide o konečnú podobu, ešte je dostatok času, aby sme rokovali s odborníkmi a zapracovali ich vecné pripomienky,” doplnil.
Podľa Andraja Leontieva, partnera v právnickej kancelárii Taylor Wessing a jedného z autorov novely splnil protischránkový zákon základné predpoklady. “Prvým cieľom bolo, aby štát vedel, s kým obchoduje, druhým, aby verejnosť jasne videla, s kým štát obchoduje. Tieto ciele boli splnené a terajšia novela iba reflektuje na nedostatky z praxe,” uviedol Leontiev.
“Počty takzvaných schránkových firiem, ktoré nemajú jasnú vlastnícku štruktúru, sú dnes naozaj zanedbateľné, respektíve štát s nimi nemôže obchodovať. Tiež spoločnosti zapisujú právnické firmy, ktoré nesú spoluzodpovednosť v prípade, že si ich štruktúru neoveria dostatočne. To bol základ, aby orgány činné v trestnom konaní nemuseli naháňať majiteľa schránkovej firmy niekde v Ázii,” doplnil.
Do zákona sa zavedú niektoré výnimky
Najviac kritizoval novelu zákona nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý ju označil za demontáž protikorupčného opatrenia. Podľa Beblavého bude po novom legislatíva bezzubá.
„Vláda začína demontovať protischránkový zákon – jediné skutočné protikorupčné opatrenie, ktoré priniesla vláda Roberta Fica (Smer-SD). Ministerstvo spravodlivosti dalo do pripomienkovania zmeny, ktoré mu vážne okrešú zuby,” povedal Beblavý v auguste, keď bola novela predložená do medzirezortného pripomienkového konania.
Tvorcovia legislatívy tieto tvrdenia odmietajú a pripomínajú, že ide iba o technické úpravy. Po novom budú do zákona zavedené niektoré výnimky, ktoré sa budú týkať štátnych spoločností. “Ide iba o praktické záležitosti. Napríklad ak štátna spoločnosť ako SPP predáva svojim zákazníkom plyn, je nepraktické, aby museli byť registrovaní. To ale na druhej strane neznamená, že pokiaľ bude SPP nakupovať služby alebo tovary pre svoju potrebu, nebude mať túto povinnosť,” priblížil Leontiev.
Štátne spoločnosti budú mať výnimku iba v takom prípade, že pôjde o bežnú obchodnú transakciu a pôjde o ich hlavnú ekonomickú činnosť. Tiež musí byť splnená podmienka finančných limitov. Pri jednorazových obchodoch nesmie prekročiť 100-tisíc eur, pri opakovaných 250-tisíc eur.
Doteraz bolo podaných približne 50 podnetov na partnerov verejného sektora, zo samotného registra však nebola vymazaná žiadna spoločnosť, keďže neboli priestupky závažného charakteru.