BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – V súboji o kreslo nového predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) sa stretnú minimálne traja súperi. Minister spravodlivosti Tomáš Borec v pondelok podal kandidatúru predsedníčky občianskoprávneho kolégia a sudkyne NS SR Jany Bajánkovej.
Borec tak v posledný možný deň nominoval protikandidáta Štefanovi Harabinovi (navrhla ho sudcovská rada domovského NS SR a sudcovské rady Okresných súdov Pezinok, Humenné, Stará Ľubovňa s podporou sudcovskej rady Krajského súdu v Košiciach a pléna sudcov Okresného súdu Čadca) a predsedníčke senátu správneho kolégia NS SR Zuzane Ďurišovej (navrhlo ju združenie Sudcovia Za otvorenú justíciu).
Borec pozná Bajánkovú ako výbornú sudkyňu
Bajánkovú, ktorá je zároveň členkou súdnej rady, pozná Borec ako výbornú sudkyňu. „JUDr. Bajánkovú poznám ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka Občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti. Takisto poznám jej prácu z jej pôsobenia v komisii pre rekodifikáciu civilného práva procesného na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň považujem za výhodu, že JUDr. Bajánková bude vedieť normálnym spôsobom profesionálne komunikovať so všetkými sudcami Najvyššieho súdu SR. Pani doktorka Bajánková je kandidátka, ktorá má reálnu šancu uspieť v nadchádzajúcej voľbe,“ povedal Borec, ktorý s nomináciou prišiel v posledný možný deň navrhovania kandidátov.
Na najvyššom súde sú ľudia oddaní Harabinovi, tvrdí Ďurišová
Ak Smer ustúpi, môžeme sa dohodnúť, myslí si Lucia Žitňanská
Sudcovia majú kandidátku, proti Harabinovi sa postaví žena
Borec si myslí, že členstvo v súdnej rade je Bajánkovej skôr na príťaž, lebo nemôže hlasovať sama za seba. Minister predpokladá, že od nej súhlas s kandidatúrou dostal tak neskoro preto, že ju silno zvažovala. „Nie je jednoduché kandidovať na predsedu najvyššieho súdu,“ dodal. Borec oslovil s kandidatúrou aj Elenu Berthotyovú, Miroslava Gavalca, Milana Karabina a Janu Baricovú, tí však s nomináciou nesúhlasili.
Harabinovu nomináciu podporila stavovská organizácia
Harabinovu nomináciu v pondelok podporila aj stavovská organizácia, ktorá zastupuje asi tretinu slovenských sudcov – Združenie sudcov Slovenska (ZSS). „Názory súdov nižších stupňov boli také, že iný kandidát nebol,“ povedala prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska.
Harabin ako predseda Súdnej rady SR voľby vyhlásil na 19. mája. Návrhy kandidátov môžu podávať do pondeľka členovia súdnej rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu, sudcovia najvyššieho súdu a minister spravodlivosti.
Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi vyprší 22. júna. Zákon mu stanovuje len to, že voľby predsedu musí vyhlásiť najneskôr 45 dní pred ich konaním. Harabin bol do funkcie sudcu ustanovený 1. januára 1983 a na NS SR ho pridelili 1. januára 1993.
Premiér a neúspešný prezidentský kandidát Robert Fico (Smer-SD) počas predvolebnej kampane viackrát povedal, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi znovu kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. „Je objektívny fakt, že predseda najvyššieho súdu rozdeľuje súdnictvo. Preto, ak by sa mňa opýtal pán Harabin, či by som mu odporúčal, aby kandidoval na predsedu najvyššieho súdu, tak by som mu povedal, aby nekandidoval, že mu to neodporúčam,“ povedal Fico 22. marca v diskusnom dueli Rozhlasu a televízie Slovenska k prezidentským voľbám.
Bajánková súhlasila s kandidatúrou z viacerých dôvodov
„Za kandidátku na predsedu Najvyššieho súdu SR ma z radov oprávnených navrhovateľov v zmysle zákona o Súdnej rade SR navrhol minister spravodlivosti a traja členovia Súdnej rady SR,“ píše v reakcii pre médiá Jana Bajánková. S kandidatúrou súhlasila z viacerých dôvodov.
„V máji 2012 som bola zvolená za členku Súdnej rady SR hlasmi 568 sudcov z 1160 hlasujúcich, čo bol druhý najvyšší počet získaných hlasov v uvedených voľbách. Pracovala som na súdoch všetkých stupňov a na Najvyššom súde SR som od roku 2006 predsedníčkou občianskoprávneho kolégia. Popri rozhodovacej činnosti sa venujem akademickej a vedeckej práci, publikujem v oblasti občianskeho práva, učím na vysokej škole a v súčasnosti pôsobím aj ako členka rekodifikačnej komisie pri Ministerstve spravodlivosti SR pre civilné právo procesné.“
Dodáva, že dôveru, ktorú má medzi sudcami, jej odborné zázemie, pracovitosť a skúsenosti považuje za dobré východiská pre to, „aby ponúkla Najvyššiemu súdu SR nový štýl riadenia v záujme zvýšenia dôveryhodnosti tejto inštitúcie“. Bajánková je presvedčená o tom, „že je potrebné sústrediť sa na efektívnu organizáciu práce a najmä na zjednocovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR s cieľom posilniť právnu istotu v Slovenskej republike“.
Žitňanská pripomína, že predsedu najvyššieho súdu volí Rada
Zodpovednosť ministra Boreca sa nekončí nominovaním kandidáta, tvrdí poslankyňa Národnej rady (NR) SR Lucia Žitňanská k voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR. Voľba predsedu NS SR bude podľa nej o to dôležitejšia, že predseda Najvyššieho súdu SR môže zostať aj predsedom Súdnej rady SR a tej môže pribudnúť aj povinnosť zrealizovať plošné previerky všetkých sudcov na Slovensku.
Žitňanská pripomína, že predsedu Najvyššieho súdu SR volí Súdna rada SR, polovicu ktorej tvoria sudcovia a druhú polovicu nominanti vlády, prezidenta a parlamentnej väčšiny. „Bez nich nemôže byť zvolený žiadny z kandidátov, ktorí na post predsedu kandidujú,“ uviedla Žitňanská s tým, že či bude zvolený Štefan Harabin, Zuzana Ďurišová alebo nominantka ministra spravodlivosti Jana Bajánková, bude to vďaka hlasom ľudí, ktorých do Súdnej rady SR vybrala vláda Roberta Fica, prezident Gašparovič a strana Smer-SD.
„Zodpovednosť ministra Boreca za voľbu predsedu Najvyššieho súdu SR sa preto nekončí len nominovaním kandidáta, ale až voľbou predsedu súdu,“ poznamenáva Žitňanská ďalej v reakcii, o ktorej agentúru SITA informoval hovorca strany Most-Híd Gabriel Gilányi. „Ako to s novelou ústavy nakoniec dopadne, majú v rukách hlavne poslanci za Smer-SD a KDH, ale voľba predsedu Najvyššieho súdu SR, a predovšetkým to, ako sa v nej zachovajú nominanti vlády, prezidenta a parlamentnej väčšiny, môže veľa napovedať o ich skutočných úmysloch a aj o budúcnosti slovenského súdnictva,“ dodáva Žitňanská.
