BRATISLAVA 15. januára (WEBNOVINY) – Prezidentský kandidát Milan Kňažko by ako hlava štátu využíval právomoc, ktorú prezidentovi dalo rozhodnutie Ústavného súdu z októbra 2012 v spore o vymenovanie generálneho prokurátora.
„Podľa tohto rozhodnutia má prezident právo nevymenovať kandidáta, ak má dôvodnú pochybnosť, či navrhnutá osoba bude schopná vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie. Toto právo, ktoré získal prezident rozhodnutím ústavného súdu, budem využívať pri vymenúvaní vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, ale aj pri vymenúvaní rektorov a vysokoškolských profesorov,“ vyhlásil Kňažko v prejave nazvanom Správa o stave republiky, ktorý predniesol v Primaciálnom paláci v Bratislave.
Harabina by nevymenoval
Kňažko tiež povedal, že spomínané právo dané ústavným súdom chce využiť aj pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedu ústavného súdu, predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu i pri vymenúvaní troch členov Súdnej rady SR.
Bývalý minister kultúry Kňažko by podľa vlastných slov v žiadnom prípade nevymenoval do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. „Za sudcov ústavného súdu, funkcionárov súdu najvyššieho vymenujem iba osoby, ktoré budú spôsobilé riešiť nezdravé a neprijateľné pomery v slovenskom súdnictve,“ dodal.
Nebude mlčať
Kandidát Kňažko tvrdí, že ako prezidentovi sa mu nestane, aby vymenovanie generálneho prokurátora odkladal tak, že generálnu prokuratúru budú viac než dva roky viesť ľudia, ktorí na to nemali ústavnú a demokratickú legitimitu.
Obrazom: Kňažka prišli podporiť priatelia Lasica i Vášáryová
„Povinnosť prezidenta zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov pre mňa znamená, že nebudem mlčať, ak predsedom Najvyššieho kontrolného úradu je funkcionár, ktorému sa funkčné obdobie skončilo 5. februára 2012. Už dva roky vedie najdôležitejší kontrolný orgán štátu predseda, ktorý disponuje iba zvyškovou ústavnou a demokratickou legitimitou,“ skonštatoval.
Poslancom by vraj Kňažko vrátil normu, ktorú „prestrčia“ do právneho poriadku nepriamou novelizáciou. „Situácia, že sa jedným zákonom novelizuje viacero zákonov, ktoré navzájom obsahovo nesúvisia, ako napríklad, že sa zákonom o cenných papieroch novelizuje zákon o odpadoch, robí z právneho poriadku kodifikovaný chaos. A to len preto, aby si vláda a poslanci uľahčili život,“ povedal.
Takisto by nepodpísal zákony, ktoré z iných dôvodov, ako to predpokladá ústava a rokovací poriadok parlamentu, prijme zákonodarný zbor v skrátenom legislatívnom konaní.
