BRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) – Nebezpečná cesta, na ktorú sa Slovensko v posledných rokoch vybralo, sa podľa ministra financií Ivana Mikloša končí. Povedal to po stredajšom schválení prvého rozpočtu novej vlády parlamentom. „Schválenie tohto rozpočtu je veľmi dobrá správa, pretože Slovensko sa v posledných rokoch vydalo po veľmi zlej a nebezpečnej ceste. Po ceste, akou dlhšie kráčali Maďarsko a Grécko. Táto nebezpečná cesta končí,“ uviedol Mikloš s tým, že na budúci rok budú výrazne ozdravené verejné financie, čo vytvorí podmienky a predpoklady na rast ekonomiky a životnej úrovne. Najväčším rizikom schváleného rozpočtu je podľa ministra pri otvorenosti slovenskej ekonomiky vonkajšie prostredie, a teda vývoj v európskej a svetovej ekonomike.
Minister zároveň pripúšťa, že schválený rozpočet nie je ideálny, za čo môže predovšetkým krátkosť času, ktorý vláda na prípravu zákona roka mala. „Ak by sme mali na rozpočet viac času, určite by to šetrenie nebolo len plošnými škrtmi. My sme ale mali času, žiaľbohu, veľmi málo, aj preto, že bývalá vláda si nesplnila zákonnú povinnosť a nepripravila ani východiská štátneho rozpočtu, takže museli sme skôr prijímať plošné škrty,“ konštatoval. Zmena by však v tomto smere mala nastať už pri príprave rozpočtu na rok 2012. „Práve preto chceme pri príprave rozpočtu na rok 2012 do rozpočtu zahrnúť aj systémové opatrenia, ktoré budú znamenať lepšie, efektívnejšie využívanie verejných zdrojov,“ doplnil minister.
Výčitky opozície aj odborárov, že vládou naordinovaná konsolidácia nebude znamenať nič iné, len zdražovanie a uťahovanie opaskov, Mikloš odmieta. „Zdražovanie nebude vôbec enormné, ako straší opozícia alebo odbory,“ tvrdí. Všetky zvyšovania daní by sa podľa neho mali podľa odhadov podpísať pod rast spotrebiteľských cien necelým percentuálnym bodom. Za budúcoročnou infláciou tak budú oveľa významnejšie stáť svetové ceny či už potravín, alebo energií.
Porazenými v rozpočte sú podľa Fica všetci obyvatelia
Nebezpečná cesta pre Slovensko schválením vládneho návrhu rozpočtu na budúci rok podľa predsedu opozičného Smeru-SD Roberta Fica sa ešte len začína. Reagoval tak na vyhlásenie ministra financií Ivana Mikloša, podľa ktorého krajina schválením rozpočtu práve naopak ukončila nebezpečnú cestu v stopách Grécka či Maďarska. „Nebezpečná cesta Slovenska sa ešte len začína a bude veľmi veľmi ťažká najmä pre obyčajných ľudí po tom, čo schválila pravicová vláda,“ konštatoval na dnešnej tlačovej konferencii Fico.
Poslanci vládnej koalície podľa predsedu Smeru-SD zrejme ani netušia, za čo zahlasovali. “Zatlieskať po schválení takéhoto štátneho rozpočtu, to si vyžaduje veľkú mieru odvahy, keďže prijali rozpočet, ktorý hlboko siahne do vreciek obyčajných ľudí. Naopak, je to štátny rozpočet, ktorý pomáha tým najsilnejším, čo je dosť typický charakteristický znak pravicovej vlády,“ povedal Fico.
Schválený rozpočet podľa Fica prenáša všetku ťažobu krízy a ťažkosti štátu len a len na ľudí. Víťazmi tohto rozpočtu sú podľa neho banky, ktorým pravicová vláda nechcela zaviesť osobitné zdanenie a tiež monopoly, ktoré sa podľa Fica môžu tešiť na zvyšovanie cien energií a tým aj vyššie zisky. „Porazenými sú prakticky všetky vrstvy obyvateľov Slovensko. Pomerne významne si to odnesie stredná vrstva, o ktorej tak fantasticky pani Radičová a ostatní predstavitelia vládnej koalície hovorili pred parlamentnými voľbami,“ konštatoval. Predstavitelia Smeru-SD v pravicovom rozpočte kritizujú okrem toho, že podľa nich znamená zdražovanie, aj to, že spomalí hospodársky rast a zníži životnú úroveň.
Mihála teší, že sociálna oblasť v rozpočte sa vyhla škrtom
Schválený štátny rozpočet na rok 2011 hodnotí minister práce Jozef Mihál veľmi pozitívne, keďže sociálna oblasť sa vyhla škrtom alebo poklesom. „Práve naopak, došlo k zaujímavému navýšeniu výdavkov, najmä pokiaľ ide o rodičovské príspevky, a cez rozpočet Sociálnej poisťovne aj k výdavkom na materské, ktoré budú financované v rámci rezortu. Zalepia sa rôzne diery a možnosti na legálne neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne, ktoré boli v zákone dlhé roky,“ konštatoval Mihál po schválení rozpočtu parlamentom.
Spokojnosť vyslovil aj so skutočnosťou, že rezort sociálnych vecí prejavil silné odhodlanie šetriť vo výdavkovej časti. „Bol schválený pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu, ktorý znamená silnejšie škrtnutie výdavkov na beh úradov, na kapitálové bežné výdavky MPSVR, takže šetríme viac, ako je deklarovaný 10-percentný štandard. Ja s tým osobne nemám problém,“ vysvetlil.
Mihál pripúšťa, že rozpočet pre kapitolu vytvárali na základe prognóz, ktoré sa nemusia vždy naplniť. Ak by sa napríklad výraznejšie zvýšila pôrodnosť, na rodičovské príspevky by chýbalo niekoľko miliónov eur. Minister predpokladá, že by sa našli prerozdelením v rámci kapitoly.
Na druhej strane počíta ministerstvo s relatívne vysokou sumou rezervovanou na pomoc v núdzi. Mihál ako optimista verí, že tieto výdavky v reálnom živote až také vysoké nebudú, lebo kabinet chce prijať opatrenia, ktoré by mali zvyšovať zamestnanosť. Ľudí bez práce by tak malo ubúdať. „Chceme pripraviť tzv. medzitrh práce, niektoré zmeny v zákone o pomoci v núdzi. Tak potichu, ale optimisticky predpokladám úsporu oproti tomu, čo bolo narozpočtované,“ uzavrel minister.
Na rozpočte podľa Kažimíra niet čo oslavovať
Parlamentom schválený rozpočet nie je podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií a poslanca za Smer-SD Petra Kažimíra žiadnym dôvodom na oslavu. Zopakoval opäť výčitky opozície, že bude znamenať zdražovanie. „Slovensko má schválený rozpočet, ale som presvedčený, že nie je žiadny dôvod na otváranie šampanského, pretože už v januári rodinné rozpočty budú ukrátené o desiatky eur a takisto desiatky eur budú musieť ľudia zaplatiť za vyššie ceny služieb, energií a tovarov,“ povedal v stredu po hlasovaní o rozpočte Kažimír s dovetkom, že Slovensko má taký rozpočet, akú má vládu.
Riziká rozpočtu vidí Kažimír predovšetkým v tom, že vládou pripravená konsolidácia bude brzdiť ekonomický rast. „Samotná centrálna banka jednoznačne poukázala na to, že konštrukcia rozpočtu na budúci rok spôsobí spomalenie rastu až o jedno percento. To má samozrejme súvis s rastom zamestnanosti, ktorý všetci tak potrebujeme,“ konštatoval Kažimír. Ďalším významným rizikom je podľa neho čerpanie eurofondov, ktoré si súčasná vláda trúfa čerpať ešte ambicióznejšie, ako vláda predošlá.
Kažimír zopakoval, že niektoré kroky novej vlády, ktorá sa hlási ku konsolidácii verejných financií, sú v tomto smere nepochopiteľné. Ako príklad uviedol posunutie povinnosti používania pokladníc s fiškálnou pamäťou o jeden rok, čím podľa Kažimíra štát príde v budúcom roku o významný balík peňazí. „Tam tvrdohlavo necháva minister Mikloš desiatky miliónov eur na ulici veľmi trestuhodne,“ dodal.
Poslanec za ďalšiu opozičnú stranu SNS Rafael Rafaj zase vyjadril pochybnosť, že vláde sa podarí schválený rozpočtový deficit dodržať. Rozpočet je podľa neho postavený na neujasnených konceptoch skôr bol výsledkom lobingu podľa jednotlivých rezortov, aby mali približne vyvážený balík peňazí. „Z tohto dôvodu sme nepodporili štátny rozpočet. Keďže sme hlasovali proti, nepovažujeme ho za dobrý. Je to taký rozpočet v hmle, ako dnešné počasie. Nič nevidíte,“ konštatoval po hlasovaní o rozpočte Rafaj.
Koalícia sa podľa Figeľa po polroku k pivu vráti
Spotrebná daň z piva by sa mala v budúcom roku upravovať. Povedal to po schválení návrhu rozpočtu na budúci rok minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ. Práve v rozpočte totiž musel byť dodatočne pozmeňujúcim návrhom riešený výpadok 8,2 mil. eur, keďže kvôli niektorým poslancom KDH napokon neprešiel návrh na zvýšenie spotrebnej dane z piva už od začiatku budúceho roka. Koalícia sa napokon dohodla, že tento výpadok sa vykryje znížením výdavkov kapitoly rezortu dopravy na cestnú infraštruktúru.
„Zatiaľ je plánovaný vplyv 8,2 mil. eur, ale koalícia pripraví nový návrh novely zákona o zvýšení spotrebnej dane tak, aby sa celá situácia v priebehu roka upravila,“ konštatoval v stredu Figeľ. Samotné nezahlasovanie niektorých poslancov KDH za zvýšenie spotrebnej dane a následné vykrývanie tohto výpadku však Figeľ za zásadný problém nepovažuje. „Skôr som rád, že neovplyvňuje iné témy, ktoré sú zásadnejšie, dôležitejšie a strategické aj pre dopravu, regionálny rozvoj a výstavbu,“ povedal.
Samotný rozpočet ako celok hodnotí šéf koaličného KDH pozitívne. „Som rád, že sme sa dohodli na celkovom rozpočte. Konsolidácia verejných financií znamená aj dopad na cenu peňazí a takisto ďalšie témy, ktoré koalícia potrebuje riešiť,“ tvrdí Figeľ.
Rozpočet neohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) v stredu schváleným rozpočtom ohrozená. „Keďže bude viac peňazí ako vlani, nebude zdravotná starostlivosť ohrozená,“ povedal minister po hlasovaní o rozpočte. Viac peňazí v rozpočte na zdravotníctvo by prijal, akceptuje však stav a možnosti, ktoré v súčasnosti sú. „Bohužiaľ, stav, v akom sme ekonomiku našli a prevzali, to rozpočtu nedovoľuje. Budeme každú jednu korunu musieť obracať dvakrát,“ skonštatoval.
Do rozpočtu zdravotníctva ide v roku 2011 podľa Uhliarika celkovo o 2,28 % viac ako v roku 2010, teda o 85 mil. eur. Sadzba za poistencov štátu klesne zo súčasných 4,78 % na 4,32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Štát tak na jedného svojho poistenca nebude ďalej platiť mesačne 34,56 eura, ale iba 32,16 eura. Viac peňazí by však malo priniesť schválené platenie zdravotných odvodov z kapitálu, a to okolo 50 mil. eur. Ďalšie zdroje by mal zabezpečiť rast ekonomiky a s ním spojená vyššia zamestnanosť a stúpanie miezd.
Zdravotníci žiadali, aby bola sadzba za ekonomicky neaktívnych poistencov na rok 2011 minimálne 5 % z vymeriavacieho základu. V opačnom prípade sa obávajú ohrozenia dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Menej zdrojov v systéme totiž podľa poskytovateľov znamená nižšie platby. Dôsledkom by potom napríklad podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu pravdepodobne bolo predĺženie čakacích lehôt. Lekári taktiež avizujú, že budú robiť iba do výšky limitov.
Podľa Kollára rozpočet verne pomenúva stav vecí
Štátny rozpočet na rok 2011 podľa predsedu parlamentného finančného výboru Jozefa Kollára (SaS) verne pomenúva stav vecí a neobsahuje skryté deficity ako minulé rozpočty Jána Počiatka typu fingovaná pôžička pre železničné Cargo. „Také skryté časované míny a diery v rozpočte nie sú. A preto považujem rozpočet za dobrý a v danej situácii za jediné možné riešenie,“ vysvetlil Kollár. Neštandardné opatrenia, ku ktorým musela koalícia pri rozpočte pristúpiť, si podľa neho vyžiadala neštandardná situácia, v ktorej vládna štvorka prevzala rozpočet s dlhom takmer osem percent.
Pri tvorbe rozpočtu podľa neho koalícia hľadala vyváženosť medzi konsolidáciou verejných financií, aby presvedčili investorov, ktorí budú na budúci rok kupovať štátne dlhopisy v hodnote asi osem miliárd eur. „Preto sme museli mať redukciu deficitu dostatočnú na to, aby bola naša politika kredibilná, aby nám investori verili. A po druhé, aby sme nezadusili ekonomický rast alebo neurobili pre niektoré skupiny obyvateľstva tú záťaž neudržateľnou,“ dodal Kollár. Vzhľadom na krátkosť času, ktorý vláda mala na prípravu rozpočtu, si myslí, že sa ho podarilo zostaviť celkom dobre.
Riziká vidí vo vývoji vonkajšieho prostredia, ako sa bude vyvíjať ekonomický rast v Nemecku a Francúzsku, od ktorých závisí slovenská ekonomika. Za druhé riziko považuje hospodárenie miest a obcí, tretie predstavuje úsporný balík v hodnote 1,7 miliardy eur.
Rozpočet pre rok 2012 by už podľa Kollára mohol byť pripravený omnoho kvalitnejšie a kvalifikovanejšie, lebo koalícia bude mať dostatok času na jeho tvorbu. „Na budúci rok by sme potom mali pristúpiť naozaj k systémovým opatreniam typu daňová reforma, reforma odvodov, jednotný výber daní ciel a odvodov, reforma sociálneho systému. Budeme zase otáčať veci z hlavy na nohy v oblasti druhého piliera, kde urobila Ficova vláda veľa zlých noviel,“ uzavrel. Šéf finančného výboru ocenil kultivovanú diskusiu ako zo strany koalície, tak aj opozície.
Most-Híd podľa Švejnu rozpočet víta, aj keď nie je ideálny
Koaličná strana Most-Híd s rozpočtom súhlasí, aj keď by si vedela predstaviť návrh aj lepší. Povedal to na stredajšej tlačovej konferencii k parlamentom schválenému rozpočtu na budúci rok podpredseda strany Ivan Švejna. „Súhlasíme s rozpočtom a sme veľmi radi, že bol prijatý 78 poslancami. Tento rozpočet bol postavený na základnom kameni, ktorý sa volal zníženie deficitu verejných financií pod 5 %,“ konštatoval.
Na druhej strane však podľa neho schválený rozpočet nie je ideálny, pretože zvyšuje dane a odvody a iné riešenia by si vedel predstaviť aj v iných oblastiach. „Máme aj nejaké iné názory na to, ako by lepší rozpočet mohol vyzerať, čo sa týka štruktúry. Na druhej strane súhlasíme s tým kvôli tomu, lebo je to jediné a rýchle riešenie na stabilizáciu našej ekonomiky,“ povedal Švejna s tým, že rozpočet je výsledkom rozhovorov štyroch koaličných strán a teda aj kompromisov.
Švejna na niektoré oblasti, ktoré by mohli byť v rozpočte riešené lepšie, poukázal. Podľa neho bude treba v budúcnosti diskutovať napríklad o financovaní zdravotníctva. Zavádzanie zdravotných odvodov na viaceré príjmy bez predstavenia reformy zdravotníctva tak, ako to je zakotvené v rozpočte, nie je totiž podľa neho ideálnym riešením. „O tom treba diskutovať. Nie apriori zháňať peniaze na niečo, ale ukázať, akým spôsobom sa zmení zdravotníctvo, pretože ľudia nepotrebujú vyššie odvody ale kvalitnejšie zdravotníctvo,“ myslí si Švejna.
Do budúcnosti by mala podľa podpredsedu Most-Híd koalícia viac diskutovať aj o výdavkových škrtoch. Chápe však, že plošné šetrenie vyplývalo z nedostatku času, ktorý nová vláda na prípravu konsolidácie v budúcom roku mala. „K ďalšiemu znižovaniu výdavkov by už malo dochádzať po nejakom kvalitnom audite verejných výdavkov. Niekde sú oblasti, kde netreba vôbec znižovať verejné výdavky a naopak v niektorých oblastiach treba inštitúcie komplet zrušiť,“ tvrdí Švejna.
Rozpočet je podľa Figeľa kľúčový pre konsolidáciu financií
Schválenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 parlamentom privítal prvý podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH). Podľa neho ide nielen o zákona roka, ale aj o jeden z kľúčových dokumentov pre konsolidáciu verejných financií. „Na jednej strane úspory, ale na druhej aj investičné zámery alebo podnety. To, že Slovensko potrebuje rast, je veľmi dôležité, napríklad pre intenzívnejšie a efektívnejšie investície v oblasti infraštruktúry,“ povedal Figeľ po stredajšom rokovaní vlády. Minister dopravy vyslovil spokojnosť, že táto téma bola zaradená medzi priority a je čitateľná aj v návrhu štátneho rozpočtu vo forme konkrétneho znenia. Za bezprecedentnú označil podporu vyše 900 mil. eur na výstavbu cestnej infraštruktúry. Ako dodal, kombinuje európske a domáce zdroje do takej miery, že sa otvoria nielen nové úseky výstavby, ale aj oveľa väčšia stavebná intenzita z hľadiska prác a zamestnanosti.
Pokiaľ ide o možnosť presunutia časti prostriedkov z eurofondov pre jednotlivé operačné programy na výstavbu diaľnic, táto otázka ešte nie je uzatvorená. Jej vyriešenie bude závisieť od rozhodnutia vlády. „Stretnutia, ktoré organizuje predsedníčka vlády, sú nasmerované tak, že začiatkom roka chce predložiť definitívny návrh pre vládu, aby boli schválené realokácie v rámci jednotlivých operačných programov,“ povedal Figeľ. Nechcel predbiehať podobu tohto dokumentu, predpokladá však, že posilnenie výstavby ciest aj na základe realokácií eurofondov bude
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja má pre rok 2011 schválené výdavky vo výške 1,891 mld. eur, z toho zdroje štátneho rozpočtu tvoria 1,283 mld. eur a prostriedky z eurofondov 607,536 mil. eur. Z toho národné zdroje na spolufinancovanie projektov financovaných z európskych prostriedkov predstavujú 130,669 mil. eur, kapitálové výdavky 598,04 mil. eur a mzdy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie 21,284 mil. eur. Oproti rozpočtu na rok 2010 sú výdavky rezortu dopravy v budúcom roku vyššie o 32,7 %. Na cestnú infraštruktúru je vyhradených 946,28 mil. eur, čo je oproti terajšiemu roku viac o 24,2 %. Na železničnú dopravu je určených 633,56 mil. eur pri medziročnom raste o 5,1 %. Na podporu rozvoja bývania má ísť v budúcom roku z verejných zdrojov celkom 253,48 mil. eur, čo je menej o 3,6 %. Z toho dotácie zo štátneho rozpočtu na bývanie majú klesnúť o 8,6 % na 159,25 mil. eur. Podpora cestovného ruchu má vzrásť o 20,6 % na 56,34 mil. eur.
Národná rada SR v stredu schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Za návrh hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 69 zákonodarcov zo 147 prítomných. Za návrh zákona roka tak hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, proti boli zase všetci prítomní opoziční. Parlament pritom odsúhlasil iba jeden pozmeňujúci návrh, a to z dielne koaličných poslancov. Ten reflektoval všetky aktuálne dohody vládnej koalície. Po zohľadnení tohto pozmeňujúceho návrhu by mal štát v budúcom roku hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu na budúci rok je tak rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Deficit verejných financií sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu.
