BRATISLAVA 11. decembra (WEBNOVINY) – Návrh poslankyne Heleny Mezenskej (OĽaNO), ktorá chcela zvýšiť maximálnu výšku štátnej prémie stavebného sporenia zo súčasnej sumy 66,39 eura na 100 eur, neprešiel. Parlament totiž vo štvrtok neposunul do druhého čítania jej návrh novely zákona o stavebnom sporení.
Mezenská navrhovala zvýšiť štátnu prémiu
Mezenská novelou súčasne navrhovala aj zvýšiť minimálnu hranicu percentuálneho podielu, z ktorého sa vypočítava štátna prémia, a to z 5 percent na 9 percent z ročného vkladu. Takto by stavebnému sporiteľovi na získanie maximálnej prémie 100 eur stačilo ročne nasporiť 827 eur.
Ministerstvo financií SR opatrením stanovilo, že aj v roku 2015 bude maximálna výška štátnej prémie 66,39 eura. Rozdiel oproti predošlým rokom však spočíva v tom, že na jej získanie budú sporitelia musieť nasporiť výrazne viac. V roku 2013 predstavovala výška minimálneho vkladu do stavebného sporenia zaručujúceho štátnu prémiu v jej maximálnej výške sumu 577,30 eura, čo bolo 11,5 percent z ročného vkladu. Tento vklad sa v roku 2014 zvýšil na sumu 781,06 eura, resp. 8,5 percent z ročného vkladu. V roku 2015 sa opäť zvýši táto suma, a to na 1 207,09 eura, resp. 5,5 percent z ročného vkladu.
Vláda sa zaviazala podporovať bytovú otázku, tvrdí Mezenská
Mezenská ešte v stredu v rámci predkladania novely zákona uviedla, že súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporovať bytovú otázku. Podľa nej neúmerne narastá výška ročného vkladu pri stavebnom sporení a výška štátnej prémie sa znížila. „Takáto nepriama úmera je pre mňa signálom, že programové vyhlásenie vlády nekorešponduje so súčasným stavom a protirečia si. Teda je tu dôvod na nápravu,“ povedala v stredu podvečer pri predkladaní novely Mezenská. Do rozpravy k jej návrhu sa nikto neprihlásil.
Ak by jej návrh prešiel, tak zvýšenie štátnej prémie by malo negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Mezenská odhadla, že by to mohlo byť približne 18 až 20 miliónov eur ročne. Ministerstvo financií v stanovisku uviedlo, že sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom chýba zdroj krytia, preto rezort žiadal uviesť aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov.
Neprešiel ani návrh o sociálnom poistení
Poslancovi Ivanovi Švejnovi (Most-Híd) v parlamente neprešiel do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení. Navrhoval v ňom zrušiť povinnosť platiť poistné do rezervného fondu solidarity pre zamestnávateľa, povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu.
Súčasnú platbu poistného za tieto osoby žiadal pripočítať k riadnym odvodom do fondu starobného poistenia. Namiesto dvoch terajších odvodov vo výške 18 percent a 4,75 percenta tak mal vzniknúť jeden starobný odvod na úrovni 22,75 percenta, ktorý mal smerovať priamo do fondu starobného poistenia. Poistné do rezervného fondu solidarity by podľa návrhu opozičného poslanca platil len štát.
Rezervný fond solidarity Sociálnej poisťovne je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde. „Počas príprav dôchodkovej reformy, ktorou sa zavádzala možnosť súkromného dôchodkového sporenia, boli odvody do základného fondu starobného poistenia upravené na 18 percent, aby sa 9-percentný odvod do druhého piliera javil ako polovica celkových odvodov na dôchodok,“ pripomenul Švejna.
Švejna hovorí, že dôchodok sa neodôvodnene kráti
Zároveň však bola podľa neho zvýšená sadzba poistného do rezervného fondu solidarity na 4,75 percenta na strane zamestnávateľa. „V praxi sa drvivá väčšina vybraných prostriedkov rok čo rok využíva výhradne na krytie deficitu v dôchodkovom poistení. De facto tak ide len o skrytý odvod na starobné dôchodkové poistenie,“ odôvodňoval svoj návrh poslanec.
„Záležitosť, čo sa snažím riešiť, nie je nová, je to dlhoročná záležitosť, ktorá bola v zákone zakotvená už v roku 2004. To znamená, že sa neodôvodnene kráti dôchodok pre ľudí, ktorí sú v dvojpilierovom systéme,“ povedal vo štvrtok na brífingu Švejna. Podľa neho, ak by sa prijal návrh novely, tak by vznikol úplne iný obraz o tom, komu sa oplatilo vstúpiť do druhého piliera a komu nie.
Ako ďalej Švejna dodal, ministerstvo práce odhaduje, že 10 až 20 percent ľudí bude mať z dvojpilierového systému viac, ako keby doň nevstúpili, alebo ako keby zostali len v prvom pilieri. Ak by sa však prijala novela, tak Švejna odhaduje rozsah minimálne 20 až 30 percent ľudí. Poslanec tiež vyjadril sklamanie z toho, že jeho návrh nepodporili aj niektorí zástupcovia opozície.
