Ak by sa znižovalo kvórum, ktoré je potrebné na platnosť referenda, hrozilo by, že menšina prevalcuje väčšinu. Demokracia pritom znamená vládu väčšiny pri zaručených právach menšín. Pre agentúru SITA to zdôraznil politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Reagoval tým na minulotýždňové vyhlásenie lídra hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igora Matoviča, ktorý by úplne zrušil kvórum potrebné na platnosť referenda. Medzi jeho potenciálnymi koaličnými partnermi však podľa jeho slov nie je vôľa znižovať kvórum na referendum.
Kompromisy neexistujú
O tejto otázke však ešte budú rokovať. V súčasnosti na Slovensku platí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Matovič upustil od politiky hnevu, Radičová označila možnú opozíciu Smeru s kotlebovcami za test
Priama forma demokracie, ktorá používa referendum ako jeden zo svojich nástrojov, je podľa politológa nebezpečná. „Oháňa sa ňou prakticky každý populista, zvýšiť jej význam majú záujem mnohí európski extrémisti. Ak máme dobré skúsenosti s parlamentnou formou vlády, nemali by sme ju meniť. Priama demokracia totiž pozná iba áno alebo nie. Neexistuje žiadne zdržanie sa hlasovania. Neexistuje pokus o nájdenie iného riešenia,“ vysvetlil Štefančík.
V priamej forme demokracie podľa neho neexistujú kompromisy, neexistuje stredná cesta, menšina sa musí prispôsobiť väčšine a víťaz v nej „berie všetko“.
Emócie by prevážili nad racionálnymi argumentami
Pri referendách by navyše podľa jeho mienky neraz prevážili emócie nad racionálnymi argumentami. „Priama demokracia totiž nahráva štváčom, demagógom, populistom. Ale určite nie akademikom, intelektuálom, rozumu. Ľudia sa nemajú rozhodovať pod vplyvom strachu, nenávisti, ale výlučne pod vplyvom racionálnych argumentov. A tie často chýbajú,“ ozrejmil politológ.
Čo chce vlastne Boris Kollár? Matovič bude mať čo robiť, aby koalíciu ukočíroval
Štefančík si vie predstaviť rozšírenie možností prostredníctvom nástrojov priamej demokracie v súvislosti s riešením problémov na komunálnej úrovni. „Ale rozhodovanie o otázkach, ktoré patria výlučne do rúk odborníkom, by som nechal na parlament,“ doplnil.
Na otázku agentúry SITA, či to považuje za tému, na ktorej by sa potenciálni koaliční partneri mohli ‚‘rozhádať, odpovedal, že to nie je bytostná otázka, na ktorej stojí budúcnosť Slovenska.
Osem referend
„Igor Matovič už pred voľbami vypísal jedno referendum, internetové. A to by mohlo ostať prvé a zároveň posledné. Ostáva už len veriť, že ostatní ľudia budú dostatočne osvietení, aby mu to vyhovorili,“ uzavrel Štefančík.
Pre novovznikajúcu vládu sú najdôležitejšie princípy, Remišová mala konflikt s Kollárom
Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo osem referend. Platné bolo len jedno, a to o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2003. Účasť vtedy predstavovala 52,15 percenta. Všetky ostatné referedná stroskotali práve na slabom záujme voličov.
Na presadenie nižšieho kvóra účasti na referende je potrebná zmena ústavy, čo si vyžaduje minimálne 90 hlasov zo 150-člennej poslaneckej snemovne. Ak by vládu zostavilo hnutie OĽaNO, spolu s hnutím Sme rodina a stranami Sloboda a Solidarita a Za ľudí, disponovali by 95 mandátmi v Národnej rade SR.