Ústavný súd pripravuje verdikt, ktorý môže zatriasť jeho vlastným postavením, ale aj nepriamo prepísať pomery na politickej scéne. Rozhodnutie súdu je o to vážnejšie, že má chrániť ústavnosť a zákonnosť na Slovensku.
Už čoskoro bude po rozhodnutí ústavných sudcov v Košiciach známe, či je otázka o predčasných parlamentných voľbách v súlade s ústavou a hlava štátu môže o tom vyhlásiť referendum.
Právnici sa rozchádzajú v názore, či je možné uskutočniť takéto ľudové hlasovanie. Ústavný súd ešte ani raz o skrátení volebného obdobia referendom nerozhodoval. Prezidentka Zuzana Čaputová využila svoje oprávnenie a obrátila sa v tejto veci na súd po doručení petície, ktorú podpísalo 585-tisíc ľudí.
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh Čaputovej k referendu o predčasných voľbách
Ako to vysvetlia ľuďom
Otázka, ku ktorej sa občania vyjadrovali, znela: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
Ústavný súd je nezávislým orgánom, ale ani on nerozhoduje v spoločenskom a politickom vákuu. Je prirodzené, že je pod tlakom podpisov stoviek tisíc občanov. Zastavenie referenda by mohlo ovplyvniť dôveryhodnosť súdu do budúcnosti.
Je otázne, ako by bežní ľudia prijali právne zdôvodnenie, zvlášť v prípade, ak sa už v minulosti mohli v referende vyjadriť k otázke skrátenia volebného obdobia parlamentu. Stalo sa tak v roku 2000 a 2004. Obidve boli neplatné pre nízku účasť.
Po úspešnom referende môže v slovenskej politike nastať cirkus
Referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie je prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Reálne to znamená, že by naň muselo prísť viac ako 2,2 milióna ľudí. Z nich by väčšina musela povedať, že súhlasia so skrátením súčasného volebného obdobia, ktoré má skončiť v roku 2024.
Procházka uvidel stopku
Ako by mohol súd rozhodnúť? Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka povedal, že súd referendum zastaví. „Myslím si, že druhým najtesnejším rozdielom hlasov, teda ôsmich k piatim, ústavný súd referendum o predčasných voľbách nepustí a povie, že sa konať nemôže,“ vyjadril sa Procházka pre Denník N.
Ústavný právnik Eduard Bárány portálu SITA.sk povedal, že sa nechce vyjadrovať ako zo sklenenej gule. „Nejdem veštiť,“ podotkol. Hovorí, že dvakrát na tú istú tému referendum bolo a ani raz prezident nepokladal za potrebné obrátiť sa s touto otázkou na súd.
„Zdá sa byť otázne povedať teraz niečo iné. Zaváňa to už tým, že sa rozhoduje podľa toho, či vyhovuje alebo nevyhovuje, aby bolo momentálne referendum,“ mienil Bárány.
Kollár očakáva od Čaputovej vyhlásenie referenda, koalícia by mala vypočuť hlas ľudu
Referendum pustia, mieni Kresák
Ústavný právnik Peter Kresák povedal, že sám je zvedavý, čo súd urobí. Vyslovil však opačnú mienku ako Procházka. „Myslím si, že referendum pustia. Mám pocit, že podľahnú tlaku počtu podpisov verejnosti. Ak by to zamietli, tak veľa hlasov sa ozve proti ústavnému súdu ako takému. Môže to zohrať rolu,“ povedal Webnovimám Kresák.
Podľa neho psychologicky by mohlo zastavenie referenda oslabiť vôľu ľudí angažovať sa v petíciách. Právne by to však neznamenalo nič, pretože nech už ústavný sú rozhodne tak či onak, bude to v súlade s ústavou aj zákonmi.
„Nenecháme to len tak“
Medzi politikmi sa však už dlhšie šíri názor, že ústavný súd vyhlási predmet referenda za protiústavný. Poslanec Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) uviedol, že takéto „šumy“ sú na chodbách parlamentu. Ako právnik je presvedčený, že referendum by malo byť vyhlásené a je v súlade s ústavou.
Podľa neho si treba počkať na verdikt súdu a potom sa rozhodnúť, čo bude ďalej. „Som presvedčený, že by malo zmysel sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva, ale potom bude aj na občanoch, aby nejako deklarovali svoju nespokojnosť s ústavným súdom, pani prezidentkou alebo vládou ako takou,“ povedal.
Doplnil, že tých 600-tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu, určite nebude nadšených, ak súd referendovú otázku neodobrí. „Určite to len tak nenecháme, ak referendum nebude vyhlásené,“ dodal Šutaj Eštok. Myslí si, že „hnev“ sa namieri proti súčasnej vláde. Naznačil, že opozícia príde s návrhom na odvolanie vlády.
Baránik si už nie istý, že referendum nemôže byť
Poslanec ústavnoprávneho výboru parlamentu Alojz Baránik (SaS) hovorí, že sa mu vyjadrenie Procházku javí skôr ako odborný odhad, a nie ako ozajstná informácia. „Predpokladám, že sa dá urobiť nejaká analýza názorov sudcov, ktorá vychádza z ich predchádzajúcich postojov. Z toho by sa dal urobiť nezáväzný názor, ako dopadne rozhodnutie súdu,“ nazdáva sa.
Na otázku, či je pravda, že súd teda referendum zastaví, odvetil, že „všeličo sa hovorí, ale sú to len také reči do vetra“ a treba si počkať.
Baránik podotkol, že jeho názor na uskutočnenie referenda sa vyvíja. „Pôvodne som sa klonil k tomu, že referendum v tejto veci nie je možné, ale vzhľadom na to, ako je postavená otázka v referende, nie som si tým už istý,“ poznamenal.
Kam siahne odvaha sudcov
Prezidentka v podaní na ústavný súd vyslovila očakávanie, že ak odsúhlasí referendovú otázku, tak zároveň „poskytne aj jasný návod príslušným ústavným orgánom, čo majú v prípade schválenia skrátenia volebného obdobia navrhovaným referendom robiť“.
Nie je totiž zrejmé, či má po úspešnom referende predseda parlamentu vyhlásiť voľby alebo bude ešte predtým nevyhnutné, aby si sami poslanci skrátili volebné obdobie prijatím ústavného zákona. Problém je v tom, že poslanci sú podľa ústavy slobodní a nikto im nemôže prikazovať, čo a ako majú odhlasovať.
Kresák si myslí, že ústavný súd spomínaný návod vo svojom rozhodnutí nedá. „Doteraz mal minimálne dvanásť pokusov na to, keď sa zaoberal problematikou referenda, aby k tomu niečo jednoznačne povedal, ale nevedel to urobiť. Je tam teraz síce nové zloženie sudcov, ale mám pocit, že to nedokážu, lebo z ústavného textu sa veľmi ťažko niečo uvarí,“ mienil.
Ak by predsa len vyhoveli prezidentke so spomínaným návodom, čo robiť po úspešnom referende, tak sudcovia by podľa Kresáka „priamo dotvorili ústavný text“. „Obávam sa, že nebudú mať odvahu to urobiť. Ale možno budeme prekvapení,“ dodal.
Deň pravdy
Ústavný súd by mal o referendovej otázke rozhodnúť v stredu 7. júla. Prípadne už na budúci týždeň 30. júna. V Košiciach zatiaľ nevedia. „Momentálne nie je možné určiť termín meritórneho rozhodnutia vo veci,“ povedal Webnovinám Tomáš Senaj z tlačového odboru kancelárie ústavného súdu.