BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) – Mediálny výbor vypočuje v pondelok všetkých 19 kandidátov na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Vypočutie sa uskutoční v historickom sídle Národnej rady SR v Bratislave a bude sa online prenášať aj cez webstránku parlamentu – https://www.nrsr.sk/web/. Svoje projekty riadenia a rozvoja RTVS predstavia členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá kandidáti na šéfa RTVS v poradí, ktoré si na začiatku vylosujú. Pri losovaní budú prítomní všetci kandidáti. Mediálny výbor by si najprv mal vypočuť predstavy o fungovaní novej verejnoprávnej inštitúcie, ktorá vznikla 1. januára zlúčením STV a SRo. Následne budú jednotlivým kandidátom klásť otázky poslanci. Návrh pravidiel verejného vypočutia kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS, na ktorom sa dohodol mediálny výbor, predpokladá, že prezentácia jedného kandidáta by mala trvať 10 až 15 minút a rovnaký čas by mal hneď po prezentácii ostať na otázky poslancov a odpovede kandidáta. V miestnosti pre verejné vypočutie kandidáta bude iba ten kandidát, ktorý bude predkladať projekt.
Následne by mal výbor do 9. februára, čiže do dvoch pracovných dní od verejného vypočutia posledného kandidáta predložiť návrh na voľbu generálneho riaditeľa RTVS so svojím stanoviskom národnej rade. Pričom sa predpokladá, že parlamentné plénum by mohlo o budúcom riaditeľovi RTVS hlasovať už v piatok 11. februára.
Mediálny výbor v pondelok 7. februára vypočuje a pravdepodobne v piatok 11. februára posunie do voľby v parlamentnom pléne 19 kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS. Sú medzi nimi: Peter Abrahám, Vladimír Burianek, Dušan Davidov, Ján Derďák, Róbert Filipp, Fedor Flašík, Ján Füle, Martin Gajdoš, Pavel Jacz, Marián Ostatník, Peter Puškár, Margita Repková, Jaroslav Rezník, Vladimír Seman, Marián Šinkovič, Tibor Takáč, Václav Vetrecin, Miloslava Zemková a Jozef Zima.
Po vypočutí kandidátov by sa výbor mal dohodnúť aj na podobe voľby generálneho riaditeľa v parlamentnom pléne. Pritom 1. februára sa výbor dohodol, že o členoch Rady RTVS má parlamentné plénum hlasovať verejne. Ak to parlament podporí, hlasovacie lístky by mali byť pre všetky štyri oblasti členov rady – rozhlasovú (traja členovia), televíznu (traja členovia), ekonomickú (dvaja členovia) a právnu (jeden člen). Hlasovacie lístky budú označené menom a priezviskom konkrétneho poslanca, po voľbe sa majú naskenovať a spolu so zápisnicou o hlasovaní zverejniť na webe NR SR. Predpokladá sa, že rovnako – verejne by mali poslanci NR SR hlasovať aj o šéfovi RTVS.
Podľa predkladateľa návrhu na verejnú voľbu Jozefa Viskupiča z klubu SaS sa pre tento spôsob voľby rozhodli „preto, že si myslím, že aj pri voľbe v personálnych aktoch, čiže keď volíme osoby, sme zodpovední voči našim voličom a chceme, aby vedeli ako sa správame“. Opozičným členom výboru sa verejná voľba nepáči. „Má to byť verejná voľba na funkcie, ktoré vo svojej podstate sú nepolitické, majú byť nepolitické, majú byť nestranné. V takom prípade si myslíme, že je oprávnená doterajšia prax tajnej voľby, aby jednoducho ten zvolený člen rady nevedel, aký je priamy vzťah toho politika k nemu – že ho volil alebo ho nevolil. To je veľmi dôležité pre nezávislý výkon tejto funkcie,“ upozornil člen výboru za Smer-SD, bývalý minister kultúry Marek Maďarič. Zmenu z tajnej voľby na verejnú považuje za účelovú. Nie je to pre voličov, ale preto, aby si strany vedeli overiť, ako hlasujú ich poslanci, myslí si Maďarič, podľa ktorého sa to týka napríklad aj pripravovanej voľby generálneho prokurátora.
Poslanec a člen mediálneho výboru za KDH Pavol Abrhan pripomína, že rokovací poriadok Národnej rady SR umožňuje, aby sa parlament rozhodol aj pre verejnú voľbu aj pre tajnú voľbu. „Verejná voľba – je to jeden z návrhov a my budeme presadzovať, aby to bola verejná voľba jednoducho z toho dôvodu, aby aj voliči vedeli, ako bude zložená rada a ktorí poslanci hlasovali za takéto zloženie. Pri tajných voľbách sa tento rozmer stráca a preto si myslím, že budeme podporovať, aby to bola verejná voľba,“ uviedol pre médiá po tohtotýždňovom rokovaní mediálneho výboru Abrhan. Abrhan predpokladá, že rovnaký spôsob ako pri voľbe členov Rady RTVS bude mediálny výbor preferovať aj pri voľbe generálneho riaditeľa. Zároveň však dodáva, že „s definitívnou platnosťou rozhodne národná rada“.
Na čele RTVS má byť generálny riaditeľ a 9-členná Rada RTVS. Kvalitný a odborný dohľad rady na činnosť RTVS má zabezpečiť jej zloženie, majú v nej byť jeden právnik, dvaja ekonómovia a po troch odborníkoch má byť z oblastí rozhlasového a televízneho vysielania. Členstvo v rade je okrem iného nezlučiteľné s aktívnou angažovanosťou v prospech politických strán ako aj s výkonom povolania a realizáciou činností súvisiacich s médiami. Rada bude medzi iným oprávnená predkladať Výboru NR SR pre kultúru a médiá podnet na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa. NR SR môže na návrh výboru generálneho riaditeľa odvolať, ak napríklad rada počas jedného polroka opakovane konštatuje, že RTVS si neplní zákonné úlohy a generálny riaditeľ nekonal, či ak konštatuje nedodržanie záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu RTVS a ak rada neschváli návrh rozpočtu RTVS najmenej trikrát za sebou. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov. Generálny riaditeľ rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré nie sú výlučne v pôsobnosti rady. Menuje svojich dvoch zástupcov – jedného pre SRo a jedného pre STV. Rade predkladá koncepciu riadenia a rozvoja RTVS a jej programovej služby, návrh rozpočtu a informuje o zmluvách na viac ako dva roky na vyše 100 tisíc eur.
Až do zvolenia vedenia RTVS ho dočasne riadi Miloslava Zemková. Kým budúca rada neschváli rozpočet predložený novým šéfom RTVS je inštitúcia v rozpočtovom provizóriu.
