MEČIAR: Som bohatý na skúsenosti, nie na peniaze

Prečo by sa mali občania Slovenska zúčastniť na tohtoročných voľbách do NR SR?

Je taká jedna skrytá stratégia, ktorá sa ticho uplatňuje. To jest nedefinovať predmet sporu a predmet rozhodnutia v týchto voľbách, čo minimalizuje účasť, ale maximalizuje zisky malých strán. Poškodzuje to najmä Smer. Prečo ísť voliť? Vždy je to výraz vôle zúčastniť sa rozhodovania a rozhodovať, preberať zodpovednosť za svoje osudy. Človek si nevyberá dobu, v ktorej žije. Ale vždy zodpovedá za to, ako sa v nej rozhodne. Systém je taký, že aj ten, čo nejde voliť, volí. Len jeho hlas sa rozpočíta medzi všetky strany. Ten, čo je doma volí všetkých. Ten, čo ide voliť, volí jednu stranu a v nej si vyberá kúžkovaním štyroch.

Hovorí sa, že vám by tá vysoká voličská účasť nemusela vyhovovať. Máte stabilných voličov, ale už ich nie je toľko ako kedysi. Teda čím nižšia účasť vo voľbách, tým lepší výsledok pre ĽS-HZDS.

Nedefinoval by som to takto. U nás je stabilizovaný voličský elektorát, ale rozhoduje niečo iné. Nie sympatie, ale mobilita voličov. Kto má voličov takých, že nielen so stranou sympatizujú, ale sa za ňu pred urnou postavia. To bude základ pre tieto voľby. Podľa toho môže byť aj rôzny výsledok.

Prečo by občania mali voliť Vašu stranu?

Sme iní ako v minulých voľbách. Je tu obrovská historická skúsenosť, ktorá je neopakovateľná. Problémy, čo bolo v minulosti, ako uznanie za hranicami, sú odstránené. Koaličný potenciál veľmi vysoký. Programovo najvyzretejšia strana. Sme jediní, čo majú komplexný program rozvoja Slovenska. Spájame medzigeneračné tendencie vo vnútri strany. Príprava ľudí na výkon verejných funkcií bola mimoriadne intenzívna a kvalitná. Kto bude stavať na značke HZDS, bude stavať aj na odbornosti, aj na skúsenosti, ale aj na tom, že máme výhľad dopredu na 20 až 30 rokov.

Ktorým heslom sa Vy ako politik riadite?

Raz som ho definoval ako úryvok z básne. Je to citát, ktorého nie som autor, ale občas si ho zopakujem. „Pravde žil som, krivdu bil som a svoj národ verne ľúbil som. To je jediná moja vina, okrem tej žiadna iná.

Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?

Ľudia a geopolitická poloha, ktorá dáva obrovské možnosti. Rovnako ľudia dávajú priestor na to, aby sa už išlo na vyššie aktivity, ktoré nemusia byť v manuálnych zručnostiach. Aj kultúrno-historický vývoj, skúsenosť, kvalifikovanosť, to všetko dáva priestor pre isté záruky úspechu v budúcnosti.

Čo považujete za momentálne najväčší problém, ktorý trápi občanov Slovenska?

Práca. Dať prácu to je základ, čo treba pre budúcnosť vyriešiť. Niečo je, čo nie je možné odstrániť politicky, to je istý druh mentality. Závistlivosť, neznášanlivosť. To nás veľmi brzdí. Keby toho nebolo, tak sme ďalej. Treba viac žičlivosti a vzájomnej úcty.

Korupciu ako problém nevnímate? Myslíte, že ľudia ju ako problém nevnímajú?

Samozrejme, že ju vnímajú a pociťujú. Akoby sa však stali ľahostajnejší voči tomuto fenoménu. V podstate pred zákonom sme si všetci rovní. Korupcia znamená, že pomocou iných vecí ako zákonných, nakláňa misky spravodlivosti na svoju stranu. To nemôže byť. Potom sa stráca princíp rovnosti pred zákonom pre občana a aj ústavný princíp rovnosti slobody a občianskej jednotnosti. Máme byť jednotní pred zákonom v príležitostiach. Toto sa musí garantovať celým systémom výkonnej moci. Korupcia existovala v každom systéme, ale miera korupcie bývala vždy potlačovaná. Ak sa nepotlačuje, tak sa taký systém demoralizuje a deformuje.

V tomto volebnom období to bolo ako?

Ako v ktorých odvetviach. Boli tu zaznamenané aktivity okolo dvoch ministerstiev, na ktoré som upozorňoval. Lenže to je tak. Štatisticky sme na vine všetci, aj keď všetci nie sme vinní. Táto miera bola neprimeraná, takže aj preto dva rezorty zanikli zlúčením. Preto boli prijaté politické opatrenia, ktoré nie sú doprevádzané inými sankciami.

Bojovala teda vláda v tomto volebnom období s korupciou dostatočne?

V tom, čo boli jej možnosti. Vláda sme všetci, ale koalícia sme traja. Prístup strán nebol rovnaký.

A aký bol?

U SNS bol veľmi diferencovaný, nekritický a odmietajúci akékoľvek opatrenia.

Čiže práve SNS je zodpovedná za rastúcu korupciu?

Vo svojich rezortoch áno.

Pravde žil som, krivdu bil som a svoj národ verne ľúbil som. To je jediná moja vina, okrem tej žiadna iná.motto Vladimíra Mečiara

A čo sa týka Smeru a HZDS?

Čo sa týka straníckeho, u nás nie je. Pokiaľ ide o rezortné, vyvodzovali sme zodpovednosť sami. Keď ide o nižšie zložky spoločnosti, tie sa kontrole vymkli. Je veľmi slabé spoločenské vyhľadávanie tohto negatívneho fenoménu.

Problémy s netransparentnosťou sa však objavili aj na „vašom“ ministerstve pôdohospodárstva.

Médiá chcú z ničoho na ministerstve pôdohospodárstva upliesť bič k voľbám. Robia to redaktori, ale aj médiá, ktoré sú tradične antimečiarovské. Ešte ministerka Zdenka Kramplová uzatvorila zmluvu, ktorá bola pre štát veľmi nevýhodná. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) túto nevýhodnosť konštatoval. Preto Kramplovej bolo dané na výber – zmena zmluvy alebo odchod z funkcie. Dobrovoľne, písomne sa rozhodla pre odchod z funkcie. Kramplovej nástupca Stanislav Becík v časovej tiesni podal žalobu na neplatnosť zmluvy. K žalobe sa nepripojil ÚVO, ani prokuratúra. Keď prišiel ďalší minister, hľadal priestor pre dohodu. Podľa tejto dohody zostávajú zachované subjekty dodávateľ – odberateľ. Výkon a rozsah prác, ktoré mali byť vykonané, sa zväčšuje. Odplata za výkon týchto prác sa znižuje. Priama odplata za 300 miliónov korún. Ak pripočítame, čo sú naviac práce a zníženie DPH, tak celková úspora je 400 miliónov. To je približne suma, pre ktorú bola kritizovaná Kramplová. Tento stav sa dosiahol zmenou zmluvy. Napodiv, že stiahli dole štátne náklady, tak sú kritizovaní pre podozrenie z korupcie. To už je trošku obrátené hore nohami. Ministri ĽS-HZDS sú tak samostatní, že ma nepotrebujú, aby dojednávali takéto zmluvy.

Vy ste pri negatívach Slovenska spomenuli neznášanlivosť. Takéto vzťahové animozity boli aj v tejto vládnej koalícii. Napríklad vo vzťahu vás a Jána Slotu. Máte negatívny vzťah k predsedovi SNS?

Žiadny negatívny vzťah. Keď ste profesionál, odosobníte sa od vecí ako sú emócie, pocity, vzťahy. Súčasne, ak chcete mať kvalifikované rozhodnutie, také rozhodnutie môžete prijímať len keď ste triezvy. Ak chcete mať rozhodovanie v politike, tak musíte mať jasno, že aj váš partner vie, o čom hovoríte. Že to nie je zamerané len na jednu tému, alebo jednostranne na oblasti, ktoré nie sú predmetom rokovania. Pokiaľ išlo o obsah, veľa vecí zostávalo na Roberta Fica a mňa.

Takže Ján Slota bol zameraný jednostranne a nebýval triezvy?

Negeneralizujem, že vždy. Keď sme napríklad rokovali o niektorých odborných veciach, dochádzalo k polemikám. Ján Slota namietal, že načo to študujem, že ešte žiadny návrh zákona nečítal a je tu. Ale zase každý prešiel u nás odborným posudzovaním a oponentúrou. Pokiaľ ide o jednostranné zameranie, to u Jána Slotu je. To je antimaďarizmus ako jediná téma. Teraz sa pridáva taký istý tlak proti Rómom. Väčšinou verbálne silové, fakticky žiadne riešenie.

Vy ste mali viaceré štádiá vo vzťahu s novinármi. V minulosti ste sa na novinárov aj zahnali. Zmenili ste sa vy, alebo novinári, že k tomu už nedochádza?

Novinári sa nezmenili. Sú v podstate rovnakí. Treba chápať vývojové tendencie. Keď prišlo obdobie slovenského štátu, veľká časť novinárov bola poplatná federácii. Po roku 1994 prišli peniaze zo zahraničia, boli fondy, školenia na to, aby novinári neboli informujúci, ale bojujúci. Noviny začali boj s vládou. Boj o charakter štátu. Chceli vládu zhodiť za každú cenu. Nešli informovať voličov. Išli manipulovať s voličmi a verejnou mienkou a bolo to zneužité vo veľkom rozsahu. Po nástupe Dzurindu čakali úspech, ale zažili prvé sklamanie, že to nevynáša toľko ako boj s Mečiarom. Je to lacnejšia a nie je to také výhodné. Došlo k istej časti tlače k menšiemu vytriezveniu. Straníckosť u niektorých novinárskych žánrov zostala. Sú to tí istí ľudia. Tie isté nenávisti, tie isté témy. Úroveň žurnalistiky zostala nízka. Väčšinou s a pohybuje na úrovni bulváru. Teda ak sa v niečom zmenil môj postoj tak v tom, že ich beriem s väčším úškrnom a nadhľadom.

Uvádzate, resp. uvediete vo Vašom majetkovom priznaní údaje do najmenších podrobností aj nad rámec zákonnej úpravy?

Téma majetkov je pre mňa neobyčajne citlivá. V období, keď ma bolo treba deštruovať a zobrať mi ľudskú tvár, vsadilo sa všetko na pozíciu majetku. Na to, že som si kúpil dom. Urobila sa legenda o milionárovi, o najväčšom boháčovi na Slovensku. Čo šíri napríklad Ján Slota. Nie je to pravda. Všetko, čo mám, nemôžem napísať dopodrobna. Nebudem písať koľko mám oblekov, alebo košieľ. Všetko čo mám uviesť, je v majetkovom priznaní. Nie sú veci mimo. Všetky moje príjmy sú uvedené v daňovom priznaní a nie sú veci mimo. Z majetku, ktorý mám, z každej koruny, ktorú mám, je zaplatená štátu daň. V živote som si nedovolil od štátu zobrať ani to, čo mi podľa zákona na patrilo na výplatu. Podozrenia, že by som žil na úkor iných, ma dehonestovalo. Časť ľudí to prijala. Časť ľudí sa naučila žiť s fikciou, že je to tak a neovplyvním to. Nikdy to tak nebolo a ani to tak nie je.

Ste bohatý?

Na skúsenosti, životnú pravdu, veľmi. Na peniaze nie.

Ale taký dom ako máte vy, nemá každý Slovák.

Taký dom ako mám ja, má na Slovensku niekoľko stotisíc ľudí. Len o tom mojom sa hovorí a o tých honosnejších sa nehovorí. Tých je podstatne viac. Môj dom je postavený ešte v období Slovenského štátu. Prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Vždy to bol a je rodinný dom. Jedno obdobie tam bola akurát prilepená ceduľka penzión. Vtedy tam nikto nebýval a ani nechodil. To mi prischlo, že mám penzión a nie rodinný dom.

Ste za legalizáciu ľahkých drog?

Ešte sme sa nevyrovnali s fajčením a alkoholizmom a budeme si vyrábať problém drogy? Kto sa tým dosť dobre nezaoberá a nevie, čo je za tým, tak nevie doceniť hĺbku spoločenskej nebezpečnosti tohto kroku. Tí, ktorí sa s tým hrajú, pretože si myslia, že štyri percentá sú homosexuáli, jedno percento náchylní k drogám a budú mať päť percent pre parlament sa zahrávajú s jedným veľmi spoločensky nebezpečným faktorom. Mimoriadne nebezpečným. Teraz je to popularita na voľby, ale potom sú to miliardy na odstránenie následkov na spoločenských stratách a osudoch ľudí. Tie zničené osudy ľudí by som im založil na krk.

Koľko finančných prostriedkov odhadujete vynaložiť na kampaň?

Nie je ešte urobený presný rozpočet. Teraz ešte len upresňujeme, čo budeme kupovať a prevádzkovať. Nepočítame s pôžičkami z banky. Skôr s odložením platieb na jeseň, keď dostaneme štátny príspevok.

Ak sa v niečom zmenil môj postoj k novinárom tak v tom, že ich beriem s väčším úškrnom a nadhľadom.Vladimír Mečiar

Už ste s kampaňou začali? Slovensko je oblepené bilboardami, ale ĽS-HZDS zatiaľ nevidno.

Ešte sme nezačali. Keď sa dva mesiace hovorí to isté, môže to znamenať aj predčasný štart. Je mi tá kampaň trošku smiešna. SDKÚ má heslá HZDS. „S ľuďmi a pre ľudí“ bolo naše heslo pred dvomi voľbami. Časť toho hesla má Smer. Stavia všetko na Robertovi Ficovi, čo je pochopiteľné, pretože je to líderský typ. KDH nahradzuje Krista, keď Kristus hovorí: „Ja som cesta“, KDH hovorí: „My sme cesta“. Ale cesta, alebo tunel bez cesty. SaS má svoju reklamu založenú na hlúpej demagógii. SDĽ sa stavia do polohy postkomunistického vodcu. Tí chlapci sa o niečo snažia. Sú tam ľudia, ktorí z HZDS odišli za jasné porušenie pravidiel a teraz chcú deklarovať novú morálku a od vlastnej minulosti sa dištancujú a aj od vlastných chýb. Sú tam strany, ktoré sa vrhajú na tému ohrozenia spoločnosti. To je tá vojnová rétorika Slotu s Maďarmi, ktorá sa musí riešiť inak, nie takto. My ideme trošku neskôr, s inými heslami a iným zmyslom. Naše heslo má v podstate analógiu s dievčencami, ktoré sú na vydaj. Dáva sa im päť P. My máme tri P. „Pravdu hovor, prácu daj a urob poriadok“.

Kedy teda odštartujete s kampaňou?

S bilboardami ešte nikto voľby nevyhral. Mediálna kampaň veľa stojí. Sú aj dôležitejšie prostriedky. My sme úspešní svojou históriou. Tá je najúspešnejšia v dejinách Slovenska. Chceme byť úspešní s tým, že sme sa v porovnaní s minulými voľbami dostali do iných pozícií. Sme medzinárodne uznaní. Sme s veľkým koaličným potenciálom. Sme programovo najvyzretejšia strana. Dokázali sme spojiť generačné problémy. Mladších a starších. Na kandidátke i v strane. Čo je zatiaľ skrytý efekt, ktorý veľmi nevidno, veľmi veľa času sme venovali príprave odborníkov. Dnes predstavujeme najucelenejší kolektív. To je to, prečo si dovolíme ísť do volieb a predstaviť ten kolektív vo voľbách a zobrať zaň záruky.

Ako odhadujete výsledok HZDS vo voľbách?

Boli by sme radi dvojcifernému číslu, ktoré je reálne a znamenalo by aj účasť vo vláde.

Prieskumy vám však na taký výsledok šancu nedávajú. Skôr vás stláčajú pod prah zvoliteľnosti.

Sú agentúry, ktoré pracujú s istou vzorkou respondentov a tá sa opakuje. Nečakajte, že tam bude zmena. Nepredstavujú celok. Majú nejakých zberateľov a tí sú stále rovnakí a pracujú s rovnakými skupinami ľudí. Druhé agentúry sú zlomyseľné. Nech nikto nečaká, že v agentúre Polis, ktorá obsahuje všetkých opozičných ľudí, antimečiaristov, my môžeme niekedy v niečom uspieť. Aj politický motív môže hrať úlohu v tom, komu koľko percent dávajú. Žiadna agentúra neberie za svoje výsledky zodpovednosť. Aj pred voľbami do europarlamentu nám dávali štyri percentá a bolo ich vyše deväť. Berú zodpovednosť za to, že sa mýlili v takom rozsahu? Musíme tiež zobrať do úvahy, že každý sociologický prieskum je doprevádzaný tolerovanou odchýlkou. Tá tvorí + päť. Tak počítajte šesť plus päť a šesť mínus päť. A ste stále v rozpätí agentúry. Takže je to všetko veľmi relatívne. Neriadim sa agentúrami. Idem medzi ľudí a počúvam, kto mi hovorí, čo mi hovorí. Chybou týchto volieb je, že nedefinujú predmet rozhodnutí a nedefinujú konflikt, hoci je mimoriadne vážny. Svet sa znovu dostáva do etapy otrasov a potrebuje mať pevné a silné vedenie, ktoré bude vedieť Slovensko ukočírovať. Ak to bude nejaké ani ľavé, ani pravé, skončíme v žabomyších vojnách s veľkými stratami.

Neobávate sa, že HZDS príde o percentá tým, že ľudia, ktorí boli v minulých voľbách pri krúžkovaní hneď za vami, kandidujú teraz s vlastnými stranami. Tibor Mikuš a Milan Urbáni.

Otázka je, či boli krúžkovaní podľa poradia, alebo osobného vnímania. My sme sa neriadili tým, kto mal koľko krúžkov, ale kto mal akú prácu a výkonnosť. Mikuš vstúpil do HZDS s veľkými osobnými problémami, ktoré sme mu pomohli vyriešiť. Túžil po vodcovstve. Chcel byť nezávislý. Túžil po samostatnom rozhodovaní. Vadilo mu, že ho chce niekto vo funkcii župana usmerniť a to nechcel. Išiel k vlastnej strane. Stranu zakladá dva roky. U Urbániho bolo tak hrubé porušenie pravidiel, tak hrubé, že ho nebolo možné tolerovať v žiadnom prípade a musel odísť preč. Hral na viac strán. V jednej sedel, v druhej rozhodoval, čo sa nemôže urobiť nikde. Jeho osobné záujmy dochádzali do takého konfliktu so straníckym záujmom, že by nás bol zničil, keby sme sa nečinne pozerali na to, čo robí. Dnes sú to ľudia bez chýb, s čistou chrbtovou kosťou a predstavujú perspektívu. Kto chce, nech si ich zvolí a keď si ich zvolí, nech sa potom nediví.

Je Smer pre HZDS najprirodzenejším partnerom? Či prichádza pre vás do úvahy podpora aj pravicovej koalície?

To nie je podstatné. Podstatné je, čo kto chce a čo môže reálne urobiť. Budúca vláda prejde ťažkými skúškami. Kríza, ktorá hýbe svetom, bude svet modelovať do iných polôh. To všetko bude vyvolávať tlak na nás. Pohyb je u Maďarov, u Čechov, v Poľsku, aj na Ukrajine. My si nemôžeme dovoliť povedať, že to nevnímame a že sa nás to nedotkne. Prejavy vyššej výkonnosti vlády v ekonomickom a sociálnom smere sú nutné aj na Slovensku. Kto ich dnes garantuje? Podľa volebných programov sa to nedá ustáliť, pretože je to v podstate o sľuboch. Podľa veľkosti sľubov si myslím, že pravicové vlády hovoria ľuďom, chceme vaše dobro. HZDS tvrdí, že nechceme, aby ste to dobro ľuďom zobrali. Pretože to bude sprevádzané len veľkou privatizáciou a doprivatizovaním zbytku majetku, aby povedali, že to je na vaše sociálne záujmy. To nie je cesta pre Slovensko. Pokiaľ ide o rozpracovanosť programov tejto vlády, sú dlhodobé investície, ktoré sú založené, treba ich dokončiť. Sú rozpracované veci na pokraji reformy štátnej správy a sociálnej reformy. Treba ich dokončiť. Nie znovu začínať. Nový začiatok znamená nielen novú cestu, ale aj nové straty. Preto sa vyslovujem za spoluprácu so Smerom. Samozrejme, že by bolo lepšie, keby sme boli traja. Ale tento problém si musí vyriešiť SNS. To nie je problém vzťahu k strane. To je problém vodcu strany.

Taký dom ako mám ja, má na Slovensku niekoľko stotisíc ľudí. Len o tom mojom sa hovorí a o tých honosnejších sa nehovorí.Vladimír Mečiar

Kedysi ste hovorili, že najlepšie je, aby vo vláde boli dvaja, teraz traja.

Samozrejme, že keby boli dvaja, je to najefektívnejšie riešenie. Účasť SNS nebola problémom len vo vnútri koalície, ale bola problémom aj za hranicami. Mnohí z opozície tieto chyby zneužívali proti vláde ako celku a proti obom koaličným partnerom za chyby, o ktorých sme v dobe vzniku evidentne nevedeli. Pozitívom tejto koalície je, že napriek tomu, udržala politickú stabilitu štátu, čo má tiež svoju kapitálovú hodnotu.

Je to aj v tej podobe, že ak si SNS spraví poriadok so svojim predsedom, bude prijateľnejším partnerom vo vláde?

Nebudem hovoriť SNS, čo má robiť, alebo nie. Mám úctu k jej členom. Však v mnohých ťažkých situáciách pomáhali aj mne. Otázka znie tak, že už aj na šéfov sa robí istý nárok na vedomosti a kultúru správania. Niektoré aféry by už viedli k tomu, že by sa strana s nimi vážne zaoberala. Ale strana vodcovského typu, ktorou SNS je, má problém do takého riešenia vstúpiť.

V politike ste 20 rokov. Ako sa zmenil Vladimír Mečiar za toto obdobie?

Vnútorne veľmi nie. Pokiaľ ide o spôsob života, tak mi to prevrátilo všetko, čo som bol naučený a čo som žil, ako som rozmýšľal predtým. To je absolútny zlom. Je to nekonečná vyčerpávajúca práca. Sú dve definície. Jedna, čo som hovoril, že výkon najvyššej funkcie, je rehoľa. Potom prišiel Pavol Rusko a povedal nie, to je obchod. A vidíte ja som ešte tu a kde je Rusko. Zachovávanie istých pravidiel umožňuje dlhšie politické prežitie. Spojenie skúsenosti s niečím novým je vždy nevyhnutné, aj keď každý kto príde do vlády si myslí, že dejiny začínajú dňom jeho nástupu. Až tak veľa toho zmeniť nedokáže. Možno raz za čas. Keď je historická príležitosť.

Ako je možné, že vy ste v tej politike vydržali 20 rokov?

Mal som vždy záujem udržať si dôveru ľudí a nikdy neklamať, ani nesklamať. Robiť čo najpoctivejšie to, čo som presvedčený, že je v ich najvlastnejšom záujme aj v dobe keď mi nerozumeli. Aj v dobe, keď mi mnohí neverili. Na niektoré moje otázky spred 20 rokov sa dávajú odpovede dnes. Hovoria, bolo to dobré. Ale vtedy v tom období, aj neverili, aj nepodporovali. Je dobré, že taká morálna satisfakcia v podobe toho, že niekto uzná chybovosť, alebo pravdu, aj keď v politike je ťažké uznať chyby, existuje a keď sa toho človek dožije. Je to čosi také, ako keď som sa v roku 1989 stretol s Alexandrom Dubčekom a hovorím mu, že je dobré, že sme sa dožili. On povedal, že je dôležitejšie, že sa oni dožili.

Zmenili by ste niečo na svojich rozhodnutiach?

Nič. Absolútne nič. Môžete meniť, keď súhrn informácií vám dáva viacero variant. Tých variant až toľko nebolo, čo môžete a nemôžte urobiť. Bolo to v istom čase motivované istými okolnosťami, vzťahmi, poznatkami a tie sa robili tak, ako sme urobiť mohli. Nejaké sebaspytovanie, sebaľútosť, to je skôr pre kronikárov. Na všetky odpovede treba veľa času. Po roku 1998 všetci po mne kričali: Ľutuj! Priznaj! A čo som mal ľutovať a priznať, nedefinoval nikto. Neočakával som nikdy ocenenie. Ale čas dá odpoveď na všetko. Dnes som spokojný, že 90 percent mi dáva za pravdu, aj keď mnohí z mladšej generácie nevedia definovať v čom bol konflikt.

Vy sa asi okolnosťami dostanete do učebníc dejepisu. Ako by ste chceli, aby sa v nich o vás písalo?

Je mi to jedno. Absolútne jedno. Aj výklad dejín je tendenčný. Ten, čo má moc, si ich prispôsobuje. Zoberte si jedného slovenského politika, ktorý bol osobnosťou, strašne veľa dokázal a nikomu nevyhovoval. Milan Rastislav Štefánik. Pre čechoslovakistov bol nacionalista. Pre katolíkov luterán. Pre komunistov antisovieta. Naozaj bol antisovietsky a viedol aj boje na ruskom fronte, čiže nevyhovoval komunistom. Ale bola to osobnosť bez ktorej by nebolo ani československého štátu a nebolo by ani iných zmien. Keď dochádzalo k oceňovaniu zásluh urobili z neho bezvýznamného ministra vojny. Nemienim skúmať okolnosti pádu jeho lietadla. Ani spochybňovať historickú verziu, ale rozprával som s ľuďmi, ktorí mi potvrdili, že dostali rozkaz: Zostreľte ho! A pálili na neho tým, čo vtedy na Slovensku bolo, pretože im veliteľ, zhodou okolností Čech povedal, že je to maďarské lietadlo. Boli to ľudia, s ktorými som sa stretával pri zhromaždeniach. Vtedy slúžili v československej armáde. Povedali, že ten rozkaz na zostrelenie Štefánika bol a strieľali po ňom. Či ho trafili, alebo to bola porucha lietadla, to spochybňovať nemôžem. Ja som si vždy myslel, že jeho dokumenty sú v Prahe. Niekoľkokrát som žiadal o ich vydanie. Až som sa dozvedel, že sú na Slovensku a nerozbalené. Pritom sa k štefánikovskému odkazu mnoho ľudí hlási. Čo má dnes Štefánik z toho? Z tej pravdy, ktorá bola každý rok iná. Raz mu pomníky stavali a raz rúcali. Raz bol ideál, raz bol monarchista, inokedy republikán. Raz antikomunista. Historické vnímanie je tak tendenčné, že sa pohľad na históriu neustále mení. Istá je len budúcnosť.

Zhováral sa Radovan Pavlík

Volebné rozhovory boli vytvorené v spolupráci s MEMO 98 v rámci projektu www.infovolby.sk.