LONDÝN 24. januára (WebNoviny.sk) – Britský najvyšší súd v utorok rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit. To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca.Rozhodnutie súdu donucuje vládu, aby predložila príslušný návrh zákona v parlamente – to poskytuje politikom orientovaným na EÚ šancu, že zmäkčia podmienky odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.
Aktivisti kampane za odchod namietajú proti verdiktu súdu a tvrdia, že parlament by nemal mať moc zvrátiť vôľu voličov, ktorí vo vlaňajšom referende 23. júna rozhodli o brexite, čiže odchode Británie z 28-člennej Únie.Mayová chcela pri aktivovaní článku č. 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý spúšťa dva roky trvajúce oficiálne rokovania s EÚ o brexite, využiť stáročia starú právomoc, známu ako kráľovská výsada. Táto právomoc – tradične prináležiaca panovníkovi – povoľuje robiť rozhodnutia o zmluvách a ďalších záležitostiach bez hlasovania parlamentu.
„Referendum má veľký politický význam a vyhlásenie tohto ľudového hlasovania schválil najprv parlament, pričom však neuviedol, aký bude záverečný výsledok – takže akákoľvek zmena v zákone, ktorý uvedie referendum do platnosti, sa musí urobiť jediným spôsobom povoleným ústavou Spojeného kráľovstva, teda aktom v parlamente,“ vyhlásil predseda najvyššieho súdu David Neuberger. „Postupovať inak by bolo porušením zaužívaných ústavných princípov, ktoré platia mnoho stáročí,“ dodal Neuberger.
Súd zradil ľud, zmaril demokraciu, reagujú Briti na brexit
Podnet na súd podala podnikateľka vo finančníctve
Tento prípad bol považovaný za najdôležitejšiu ústavnú kauzu za celú generáciu a objasňuje, kto má konečnú právomoc v britskom systéme vládnutia: premiérka a jej kabinet, alebo parlament. Podnet na súd podala podnikateľka vo finančníctve Gina Millerová, aby donútila vládu najprv žiadať parlament o schválenie brexitu a až potom aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spúšťa proces rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.
Odchod z EÚ zmení základné práva občanov a toto nemožno urobiť bez hlasovania zákonodarcov, argumentovala Millerová. Mayová tvrdila, že výsledok referenda jej dáva mandát vyviesť Britániu z 28-člennej Únie a že diskusia o detailoch jej stratégie s parlamentom by oslabila rokovaciu pozíciu vlády.
Dnešné rozhodnutie najvyššieho súdu neznamená, že Británia zostane v EÚ. Avšak môže proces odchodu oddialiť.„Dnešný výsledok nikoho neprekvapuje. Nanešťastie pre firmy a ďalšie inštitúcie, brexit je naďalej neistotou,“ vyhlásil Philip Souta, predstaviteľ právnickej firmy Clifford Chance so sídlom v Londýne. „Parlament je stále názorovo rozdelený a výsledok rokovaní je stále nejasný.“Právni experti tvrdia, že Mayovej vláda predloží parlamentu návrh zákona o vystúpení z EÚ veľmi rýchlo a táto legislatíva sa bude zameriavať výlučne na spustenie článku 50 – aby sa tak obmedzila možnosť rôznych pozmeňovacích návrhov a dodatkov, ktoré by mohli oddialiť hlasovanie.
Návrh sa možno bude snažiť pozdržať Snemovňa lordov
Avšak návrh zákona sa možno bude snažiť pozdržať nevolená horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov. „Prehra v Snemovni lordov nezastaví uskutočnenie brexitu, ale môže ho odsunúť do polovice roka 2020,“ povedal Souta. Millerová argumentovala, že cieľom v tomto súdnom prípade nebolo zablokovať brexit. Naopak, išlo o „demokraciu“ a „nebezpečný precedens“, že kabinet môže mať nadvládu nad parlamentom.
Predseda najvyššieho súdu David Neuberger ešte spresnil, že verdikt odhlasovala väčšina z 11 členov súdu, a to v pomere 8 ku 3. Súd tiež jednomyseľne rozhodol, že brexit nie je nutné prekonzultovať so Škótskom, Walesom a Severným Írskom.
Britský generálny prokurátor Jeremy Wright, ktorého Mayová postavila do čela svojho právnického tímu bojujúceho proti žalobe na súde, oznámil, že vláda je verdiktom súdu sklamaná, ale vyhovie rozhodnutiu a ešte v priebehu dneška poskytne v parlamente vyhlásenie.
