Prepad Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) v prieskume voličských preferencií vidia politológovia v jeho nestabilnom elektoráte, jeho úlohou vo vláde či nízkou prítomnosťou v médiach.
OĽaNO nemá stabilný elektorát
V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov a politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Do parlamentu by išlo sedem strán, Pellegriniho Hlas-SD dobieha Matovičovo OĽaNO a sulíkovci strácajú na Smer percento
Mesežnikov vidí pokles vládnej strany OĽaNO v tom, že nemá stabilný elektorát a že je vládnou stranou, ktorá prijíma aj nepopulárne opatrenia. Podľa neho veľký voličský zástup vznikol aj silným príklonom voličov iných strán, nevoličov a nerozhodnutých voličov k protikorupčnej téme.
SaS porástla na takmer 10 percent
Potvrdzuje to aj Štefančík, keď tvrdí, že vládnej strane sa podarilo pozbierať sklamaných a prelietavých voličov, ktorí v straníckom systéme hľadajú novú alternatívu. Dodáva však, že jedným z dôvodov môže byť aj leto, keď sa strany nedostávajú do politických a názorových konfliktov, a ich prítomnosť v médiach je nízka.
Podpora Pellegriniho strany Hlas-SD môže aj nemusí rásť. Dôležitá bude jedna vec
V prípade vzrastu vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) zo 7,1 percenta na takmer desať percent sa mohlo podľa Mesežnikova stať, že oslovila niektorých voličov OĽaNO. No s týmto tvrdením je opatrný, keďže nemá informáciu, ktoré strany si voliči vybrali predtým.
Aj Štefančík hovorí, že pri vzraste SaS chýba údaj, koho volili opýtaní predtým. Vysvetľuje však, že dôvodom môže byť šéf SaS Richard Sulík, ktorý v čase koronakrízy vedel lepšie a racionálnejšie odprezentovať svoje rozhodnutia či rozhodnutia svojich ministrov.
