Prvá vlna pandémie koronavírusu vyvolala vlani na jar odhodlanie politikov rýchlo pomôcť ľuďom v núdzi. Vtedajší premiér a šéf OĽaNO Igor Matovič prišiel s nápadom založiť Fond vzájomnej pomoci. S konkrétnou pomocou sa začalo až v jeseni. Úradu vlády trvalo dlhšie nájsť spôsob rozdeľovania vyzbieraných peňazí.
Založenie fondu sa ohlasovalo ako koaličná akcia, ale bola to hlavne záležitosť OĽaNO. Jeho poslanci aj najviac do fondu prispievali. Už menej z ostatných strán. Opozícia sa odmietla zapojiť. Posledný politik, ktorý do fondu prispel, bol poslanec OĽaNO Peter Kremský. Minulý rok pred vianočnými sviatkami poslal 250 eur.
Matovičov fond pomoci nemá darcov. Vraj má dosť peňazí
Podpora pre 547 žiadateľov
Peniaze sa zhromažďujú na transparentnom účte, kde vidno, kto ako prispieval a v akých čiastkach sa konkrétnym ľuďom odosielajú. Úrad vlády portál SITA.sk informoval, že doteraz bolo z účtu fondu vzájomnej pomoci poskytnutých 351 214 eur pre 547 žiadateľov. Vo fonde je teraz necelých 350-tisíc eur. Ďalšie financie však neprichádzajú.
Poslanci posielali peniaze hlavne prvé tri-štyri mesiace po ohlásení vzniku fondu. Zväčšia išlo o sumy okolo 500 eur. Svoju prvú výplatu poslal do fondu Matovič ako premiér, presnejšie jeho manželka. Neskôr sa mu nepáčilo, že pomoc ľuďom mešká a „odpadlo mu to od chuti“. Vyhlásil, že „mentálne“ fond opustil.
Matovičov Fond vzájomnej pomoci rozdelil skoro stotisíc eur. O pomoc žiadali živnostníci aj študenti
Funguje vďaka Fiľovi
Kľúčovým donorom fondu sa stal privatizér a spolumajiteľ ružomberských papierní Milan Fiľo. Minulý rok v apríli poslal 500-tisíc eur. Nebyť Fiľa, zdroje fondu by už boli vyschnuté. Papierenský magnát pôsobí v Česku. Okrem slovenského má aj české občianstvo.
Fiľo nechcel komentovať svoj vklad do fondu a ako sa pozerá na to, že bez neho by už mal fond prázdny účet. „K príspevku do fondu sa nebudeme vyjadrovať,“ povedala Petra Greksová, riaditeľka marketingu a komunikácie Fiľovej spoločnosti ECO – Investment.
Poslanci pomáhali inak
Poslanci, ktorých oslovili Webnoviny, veľký zmysel vo fonde pomoci aktuálne nevidia. Niektorí pomáhajú sociálne slabým po vlastnej linke. Poslanec György Gyimesi (OĽaNO) povedal, že fond mohol mať zmysel vtedy, keď sa založil, ale peniaze sa mali z neho čerpať rýchlejšie a ľahšie.
Sprvoti považoval zriadenie fondu za správne aj Jozef Lukáč (Sme rodina). Rozdeľovanie peňazí hlavne na začiatku označil za nepružné. Teraz radšej prispieva individuálne mimo fondu. „Prispievam úplne inde, cielene a každý mesiac,“ poznamenal.
Kusá: Spôsob rozdeľovania peňazí z fondu pomoci vedie k ponižovaniu ľudí
Hovorí, že pravidelne podporuje jednu rómsku komunitu, ktorá pracuje s deťmi a vie to aj vydokladovať. „Nechcem to však bližšie špecifikovať. Keď robíte niečo také, nie je potrebné, aby ste sa prezentovali,“ vysvetlil poslanec.
Podľa Miroslava Žiaka (SaS) má ľuďom v núdzi pomáhať štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a nevytvárať pseudoorganizačné združenia.
„Nemajú to robiť priamo politici, aby si následne robili PR,“ podotkol poslanec a dodal, že sám poslal finančnú pomoc žene, o ktorú ho poprosila. „Tá pani dokonca ani nevedela, že som jej poslal peniaze priamo ja. Pomáham teda iným spôsobom a moji kolegovia tiež,“ doplnil.
Koniec fondu
Z vyjadrení poslancov vyplynulo, že očakávajú zánik fondu po tom, čo sa minú všetky financie. V podobnom duchu sa vyjadril aj úrad vlády. K 22. júlu bolo na účte fondu 342 106 eur.
„Keďže očakávame možný príchod tretej vlny, zvyšné peniaze ešte môžu pomôcť ďalším žiadateľom. O budúcnosti a pokračovaní fondu sa ešte nerozhodlo. Ak sa vyčerpajú peniaze, je predpoklad, že zanikne,“ povedala hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.
Do charity nemožno nútiť
Spôsob, akým plynie z fondu pomoc, bola v minulosti terčom kritiky. Za nedôstojné sa označoval opis sociálnej situácie ľudí. Tí musia uviesť, prečo o pomoc žiadajú. Príspevky sú zväčša v rozmedzí 500 až 1 000 eur.
Riaditeľ neziskovej organizácie Ľudia ľuďom Roland Kyška povedal, že mechanizmus poskytovania pomoci bol nastavený úradom vlády. „Ten nás pred vyše rokom oslovil ako partnera projektu fondu vzájomnej pomoci s cieľom využiť naše viac ako 10-ročné know-how v sprostredkúvaní pomoci fyzickým osobám, keďže za ten čas sme sprostredkovali dary vo výške takmer 15 miliónov eur,“ priblížil Kyška.
Podľa neho portál ĽudiaĽuďom.sk je len platformou pre zber žiadostí o podporu. Overujú tiež údaje žiadateľov a následne robia transfer financií z Fondu vzájomnej pomoci, ale aj od iných darcov.
Kým neziskovka overí, že žiadosť je oprávnená, uplynie v priemere sedem dní, ak žiadateľ poskytne súčinnosť. „Žiaľ, stáva sa, že niektorí žiadatelia neodpovedajú na emaily či nedvíhajú telefóny, alebo nie sú schopní preukázať situáciu, ktorú popisujú vo svojej žiadosti. V tom prípade môže proces trvať dlhšie,“ dodal Kyška.
Fakt, že do fondu nepribúdajú peniaze od politikov, zhodnotil Kyška tak, že nikoho nie je možné nútiť do charity, ak mu to „odpadlo od chuti“. Poukázal však na to, že mnohí politici, ale aj bežní ľudia naďalej pomáhajú prostredníctvom Ľudia ľuďom, a to aj mimo platformy fondu vzájomnej pomoci.
Politológ nevidí úspešnú akciu
Politológ Tomáš Koziak chápe založenie fondu za vec prezentácie poslancov. Zvlášť, ak rozhodujúcu sumu dal do fondu podnikateľ Fiľo.
„Aj medzi poslancami sa nachádzajú veľmi majetní ľudia, aj keď nie možno na úrovni pána Fiľa, ale vyzbieraná čiastka od poslancov mohla byť aj vyššia. Išlo skôr o propagačnú akciu, ktorú by som nenazval úspešnou,“ zhodnotil politológ.
Podľa neho najdôležitejšou úlohou poslancov je podieľať sa na príprave a prijatí systémovej pomoci. Myslí si, že by tak urobili oveľa viac, ako keď dajú do fondu pár sto eur.
Politológ hovorí, že v konečnom dôsledku táto akcia OĽaNO nepomohla a existenciu fondu si podľa všetkého všimlo málo ľudí. „Vidieť to na preferenciách OĽaNO. Naopak, podpora im padá dramaticky, na čo však vplývajú aj iné faktory,“ dodal Koziak.