Igor Matovič (OĽaNO) sa ako šéf exekutívy zatiaľ nedokázal „zžiť“ so samotnou funkciou. Dôvera občanov v prezidentku Zuzanu Čaputovú kontinuálne narastá a takúto úroveň si medzi občanmi môže udržať. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Voči prezidentke neexistuje opozičná sila
Reagoval tým na nedávny prieskum verejnej mienky o dôveryhodnosti politikov, ktorý pre televíziu Markíza urobila agentúra Focus od 26. augusta do 2. septembra na vzorke 1 022 respondentov. Čaputovej v ňom vyslovilo dôveru 66 percent oslovených, kým Matovičova popularita klesla v porovnaní s aprílovým prieskumom o 16 percent na výsledných 32 percent.
Matovičovi neveria dve tretiny Slovákov, Kollár si pohoršil o 11 percent a najdôveryhodnejšia je Čaputová
Politológ vysvetlil, že miera dôveryhodnosti v politika na danom poste súvisí aj so samotným druhom funkcie. „Pre výkon prezidentskej funkcie je typická skôr charakteristika a právomoci, ktoré môžeme označiť za reprezentatívne. A tie štandardne v občanoch nevyvolávajú výrazne negatívne emócie a skôr vytvárajú pozitívnu emóciu. Voči prezidentskej funkcii neexistuje priama a jednoznačná opozičná sila a preto nie je politik na tomto poste, väčšinou, vťahovaný do otvorených politických súbojov,“ ozrejmil. Slovenská hlava štátu má podľa jeho slov v spoločnosti väčšinový obraz političky, ktorá sa snaží spájať aktuálne silne rozdelené politické spektrum na Slovensku a vytvárať priestor pre nachádzanie konsenzu. „Ak sa jej spôsob výkonu politiky výraznejšie nezmení a niečo radikálne sa na slovenskej politickej scéne neudeje, pravdepodobne si takúto úroveň dôvery medzi občanmi udrží,“ myslí si Eštok.
Únava občanov z pandémie koronavírusu
Dôvera voči premiérovi Igorovi Matovičovi klesla v porovnaní s aprílovým prieskumom o 16 percent na výsledných 32 percent. Podľa politológa je za tým možné vidieť dve roviny. Prvá vyplýva zo samotnej povahy funkcie. „Premiér je ako ,tvár vlády´, úplne prirodzeným hlavným terčom pre opozičnú politiku. Väčšinou sa teda stretávame s poklesom dôvery voči vládnym politickým stranám a vládnym politikom. Aj keď to nemusí byť a ani nie je vždy pravidlom,“ konštatoval Eštok.
Ľudia si majú zahryznúť do jazyka, Matovič očakáva účinok nových opatrení v priebehu týždňa
Druhou rovinou je podľa neho samotný výkon mandátu. „Zdá sa, že Matovič sa ako šéf exekutívy ešte nedokázal zžiť so samotnou funkciou. Pokles dôveryhodnosti o 16 percent od apríla do septembra tohto roku skôr naznačuje akési vytriezvenie vo verejnosti a aj čiastočné sklamanie z politiky tejto vlády zosobnenej práve Matovičom,“ zhodnotil Eštok. Vidí za tým aj spôsob komunikácie predsedu vlády. „Určite mu nepomohli aj ďalšie kauzy posledného obdobia, ako napríklad jeho plagiátorstvo v diplomovej práci, spôsob obsadzovania okresných úradov, ktorý bol v rozpore s ním ponúkaným prístupom pred voľbami, alebo otázne využívanie právnych služieb na úradoch vedených hnutím OĽaNO,“ vymenoval politológ. Doplnil, že to súvisí aj so samotnou „únavou“ občanov z pandémie koronavírusu, „keď akékoľvek opatrenie na boj s ňou u niektorých občanov vedie skôr k negatívnejším reakciám ako tomu bolo v prvej fáze, ktorá skôr občanov zomkla“.
Sulík sa orientuje na vymedzenú skupinu
Pred predsedu vlády sa v prieskume dôveryhodnosti dostali aj líder strany Hlas – sociálna demokracia Peter Pellegrini (51 %), predseda Národnej rady SR Boris Kollár (35 %) a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík (34 %). Politológ poukázal na fakt, že Sulík je jediný vládny politik v prieskume, u ktorého nedošlo k poklesu dôvery ani k jej nárastu. „Pravdepodobne to súvisí najmä s jeho schopnosťou presvedčiť občanov, že vo vláde napĺňa tie úlohy, ktoré si vytýčil, a to aj za cenu viac či menej otvoreného konfliktu aj so samotným premiérom,“ poznamenal.
Sulík sa podľa neho komunikačne orientuje na presne vymedzenú skupinu občanov a dokáže vysielať smerom k verejnosti signály, že aj vo vláde dokáže zabojovať za svoje videnie výkonu politiky. „Navyše sa s ním za posledné obdobie nespájali výraznejšie mediálne kauzy. Určite bude zaujímavé sledovať trendy v dôvere občanov v Richarda Sulíka a najmä, či je aj u vládneho politika dlhodobejšie udržateľná,“ uzavrel Eštok.