Po premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) bude post ministra financií v podaní Igora Matoviča (OĽaNO) zrejme najsledovanejšia pozícia vo vláde. Kým v kresle predsedu vlády bol niečo vyše roka, namieste je otázka, či bude úspešnejší ako „strážca štátnej kasy“ a v novej funkcii vydrží dlhšie.
Ak si Matovič zoberie príklad od svojich predchodcov na čele rezortu financií a nebude sa obzvlášť vymykať z ich radu, mal by vydržať v tejto pozícii až do skončenia mandátu Hegerovej vlády. Z doterajších ministrov financií v histórii SR ani jeden neodišiel pre nejakú kauzu alebo pre osobné zlyhanie.
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou
Mikloš by sa rád mýlil
Bývalý minister financií Ivan Mikloš nevie, či má Matovič predpoklady vydržať vo funkcii šéfa rezortu celé funkčné obdobie. „Rád by som tomu veril, ale veľmi neverím. Rád by som sa mýlil,“ povedal portálu Webnoviny.sk Mikloš.
Ako dodal, pred Matovičom budú stáť dve veľké výzvy. Tou prvou bude konsolidácia verejných financií po raste dlhu a deficitu a tou druhou príprava, implementácia a koordinácia reforiem a investícií z Plánu obnovy a odolnosti. „Každá z týchto úloh bude sama o sebe nesmierne náročná, zvládnuť obidve predstavuje obrovskú výzvu nielen pre ministra financií, ale aj pre celú vládu a vládnu koalíciu,“ uviedol Mikloš.
Exminister Mikloš „zotrel“ Fica, pripomenul mu vulgárneho Počiatka a jeho prešľapy
Na ministerstve vedia, čo majú robiť
Niekdajší minister hospodárstva Juraj Miškov povedal, že názor na Igora Matoviča má desať rokov nezmenený. A ani po jeho ročnom pôsobení vo funkcii premiéra nemožno podľa Miškova s istotou povedať, že by na rezorte financií nemohol niektoré veci pokaziť. „Poznám ho ešte z čias, kedy sa dostal do parlamentu na kandidátke SaS. Verejné financie sú tie posledné, ktoré potrebujú chaos,“ tvrdí Miškov.
Domnieva sa, že Matovič bude mať snahu vnášať do rezortu „vlastný rozmer a potom môžu vzniknúť turbulencie“.
Podľa exministra hospodárstva by bolo ideálne, keby sa do ničoho nestaral a možno len chodil reprezentovať na stretnutia ministrov financií do Bruselu.
Financie sú totiž podľa neho jeden z najlepšie personálne vybavených rezortov. „Aj Ján Počiatek mal dosť rozumu a nechal tam ľudí, ktorí boli na ministerstve za Ivana Mikloša, lebo vedeli, čo majú robiť. Mnohí z nich sú tam dlhé roky. Moja rada je – ničoho sa nechytaj a nechaj ich robiť,“ dodal Miškov.
Politik s netradičnými nápadmi
Politológ Grigorij Mesežnikov pripomína, že je to prvýkrát, keď sa bude Matovič venovať nejakému rezortu vo vláde. Myslí si, že to, čo prispelo k jeho rezignácii z premiérskej pozície, môže komplikovať aj výkon jeho funkcie ako ministra financií.
„Igor Matovič je sformovaným politikom, má nastavenie na určitú komunikáciu. Uvidíme, ako si bude počínať. On nie je makroekonóm. Nejaké predstavy o základnom rámci financovania štátnych potrieb musí ovládať,“ mienil Mesežnikov.
Vládna kríza bola podľa Mesežnikova zbytočne dlhá a nemá žiadnych víťazov, iba porazeného
Politológ hovorí, že fungovanie ministerstva je nastavené. „Ako politik by mal vedieť, ako sa dá zorganizovať práca rezortu. Kedy by mal nastať vstup expertov a kedy je dôležité politické vedenie. Ministerstvo je po personálnej stránke dobre vybudované. Prichádza do fungujúceho stroja,“ dodal Mesežnikov.
Podľa neho problém môže byť v súvislosti s osobnostnými charakteristikami nového ministra a že by do rozhodovania prenášal vzťahy s koaličnými stranami. „Ako politik je poznačený netradičnými nápadmi,“ pripomenul Mesežnikov.
Minister je ľahšie odvolateľný, ale…
Pravdou je, že minister môže prísť o svoju funkciu jednoduchšie ako premiér. V prípade nejakého zlyhania Matoviča by mohol nový predseda vlády Heger navrhnúť prezidentke jeho odvolanie. Vláda by nemusela zažiť také otrasy, aké sú sprevádzané odchodom predsedu vlády.
„Z formálneho ústavného hľadiska odvolanie ministra neznamená pád vlády, ale z pozície lídra koaličnej strany môže Matovič zaveliť, že ideme preč z koalície,“ povedal Mesežnikov. Dodal, že dnes sa nevie, ako sa vyvinie vzťah medzi Hegerom a Matovičom a aká bude časom situácia v najsilnejšom vládnom poslaneckom klube OĽaNO.
Jedenásť ministrov financií
Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 bolo na čele rezortu financií jedenásť ministrov, niektorí opakovane. Počas tretej vlády Vladimíra Mečiara došlo k zmene, keď sa rozdelila funkcia podpredsedu vlády a ministra financií. Po Sergejovi Kozlíkovi prevzal post šéfa rezortu financií Miroslav Maxon.
Predčasne z funkcie ministerky financií odišla v roku 2002 Brigita Schmögnerová. Nahradil ju František Hajnovič. Jej odchod sa spájal s politickými spormi s vtedajším šéfom SDĽ Pavlom Koncošom. Premiér Mikuláš Dzurinda odmietal jej odvolanie. Hovoril, že nie sú na to dôvody.
Mandát ministra nedokončil Peter Kažimír (Smer-SD). Prezident ho vymenoval za guvernéra Národnej banky Slovenska.
Matovič podal demisiu do rúk prezidentky Čaputovej, poďakoval rodine a požiadal verejnosť o odpustenie (video)
Stolička sa triasla pod ministrom financií Jánom Počiatkom (nominant Smer-SD) a Ivanom Miklošom. Počiatek dostal od šéfa Smeru Roberta Fica napokon len žltú kartu. Dôvodom bolo stretnutie ministra na jachte s predstaviteľmi finančnej skupiny v Monaku. Fico vtedy aj po žltej karte odmietal, že by minister posunul dôverné informácie finančníkom o úprave centrály parity koruny voči euru.
Vo vláde Ivety Radičovej minister financií Ivan Mikloš ustál tlak na svoj odchod. Ten sa objavil v súvislosti s kauzou prenájmu budovy pre daniarov v Košiciach. Krátko pred voľbami v roku 2012 opozícia žiadala Miklošov odchod pre nefunkčnosť informačného systému na daňových úradoch.
Ministri financií od vzniku Slovenskej republiky
Július Tóth (1992 – 1994) – Ako vyštudovaný vysokoškolský hutník sa prepracoval vo VSŽ Košice až do vysokých manažérskych funkcií spoločnosti a napokon do pozície šéfa predstavenstva. Odtiaľ prešiel do politiky.
Rudolf Filkus (1994) – Začínal ako vedecký pracovník SAV. Pôsobil vo vládach po novembri 1989. Bol spoluzakladateľom HZDS. V roku 1994 však odtiaľ odišiel a pridal sa ku skupine okolo Jozefa Moravčíka.
Sergej Kozlík (1994-1998) – Venoval sa ekonomicko-matematickým výpočtom. Spoluzakladateľ HZDS. Pôsobil tiež v Európskom parlamente.
Miroslav Maxon (1998) – Bol bývalým šéfom Jednotného roľníckeho družstva. V politike začínal v Roľníckej strane Slovenska, ktorá sa neskôr pridala k HZDS. V parlamente viedol finančný výbor.
Brigita Schmögnerová (1998-2002) – Začínala najskôr v ekonomickej akademickej a neskôr vo vedeckej sfére. Do politiky vstúpila cez SDĽ. Neskôr z tejto strany odišla.
František Hajnovič (2002) – Bol nominantom SDĽ na post ministra. Predtým pracoval v Národnej banke Slovenska a v Inštitúte informatiky a štatistiky.
Ivan Mikloš (2002-2006), (2010-2012) – Jedna z najvýraznejších postáv vlád Mikuláša Dzurindu. Pod jeho vedením sa udiala daňová reforma. V politike sa objavil krátko po novembri 1989 vo vláde Jána Čarnogurského ako minister pre správu a privatizáciu národného majetku.
Ján Počiatek (2006 – 2010) – Do politiky ho priviedol kamarát a niekdajší podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák. Okrem ministra financií zastával aj post šéfa rezortu dopravy.
Peter Kažimír (2012-2016), (2016-2019) – Bývalý poslanec Smeru-SD pôsobil ako štátny tajomník rezortu financií v čase, keď ho viedol Ján Počiatek. Šéf Smeru Robert Fico vkladal nádeje do Kažimíra, svojho času sa o ňom vyjadril, že „nám rastie ako z vody“.
Ladislav Kamenický (2019-2020) – Po odchode Kažimíra za guvernéra Národnej banky Slovenska prevzal post ministra. V parlamente Kamenický šéfoval finančnému výboru.
Eduard Heger (2020-2021) – Do parlamentu sa dostal v roku 2016 ako poslanec OĽaNO. Väčšia pozornosť sa v politike na neho sústredila po tom, čo sa stal tieňovým ministrom hospodárstva a financií za OĽaNO.
