BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) – Návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý pripravil podpredseda vlády Rudolf Chmel, je „šitý na mieru“ maďarskej menšiny.
Vo svojom vyhlásení k zákonu to tvrdí Matica slovenská (MS). Zákon podľa MS nerešpektuje reálnu situáciu v národnostne zmiešaných oblastiach, najmä názory a postoje občanov trvale sídliacich na týchto územiach, a je viac politickou proklamáciou, než skutočnou potrebou príslušníkov národnostných menšín. MS navrhuje, aby bol zákon do parlamentu predložený až po najbližšom sčítaní obyvateľstva s plným rešpektovaním skutočného postavenia národnostných menšín a Slovákov na národnostne zmiešaných územiach v Slovenskej republike.
Vo vyhlásení sa uvádza, že principiálnou otázkou je najmä problematické uplatnenie tohto zákona v terajšom znení pri súčasnom postavení rómskej, nemeckej, ale aj rusínskej a ukrajinskej menšiny. „Z celospoločenského hľadiska by bolo oveľa prospešnejšie, keby sa zo strany politikov a vládnych činiteľov prednostne venovala väčšia pozornosť zložitej ekonomickej, sociálnej a kultúrno-spoločenskej situácii tých oblastí, kde žijú príslušníci národnostných menšín a patria k najzaostalejším,“ píše sa vo vyhlásení. Podľa Matice by sa mala venovať zvýšená, sústredená, systematická a konštruktívna pozornosť veľmi náročným a zložitým problémom rómskej národnosti na jej mimoriadne ťažkej ceste do civilizovanej spoločnosti.
Matica slovenská vo vyhlásení upozorňuje, že predkladaný zákon nedostatočne rešpektuje existujúci zákon o slovenčine ako štátnom jazyku, ktorý má byť najvýznamnejším zjednocujúcim, integrujúcim prostriedkom všetkých občanov Slovenskej republiky, bez rozdielu národnosti, náboženstva a sociálneho postavenia. „Záklon neiniciuje potrebu zvýšenia úrovne znalosti slovenského jazyka, najmä národnosti maďarskej, potreby prehĺbenia slovenského vlastenectva aj príslušníkov národnostných menšín. Predložená podoba zákona výrazne prispeje k neželanému prehĺbeniu rozdielov medzi jednotlivými vrstvami našej spoločnosti,“ uvádza sa vo
V súvislosti s predkladaným zákonom sú podľa MS aktuálne aj ďalšie problémy. Je to uplatňovanie jazyka menšín s 10 percentným počtom obyvateľstva v obciach, označovanie železničných a autobusových staníc, názvy obcí, vydávanie tlačovín a pod. „Je otázne, ako by takého ustanovenia uskutočňovali napríklad v Žehre, Jarovniciach a v iných obciach, kde je väčšina obyvateľov rómskej menšiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Menšiny by mali študovať vo svojom jazyku
Most-Híd apeluje na rodičov detí z národnostných rodín, aby zapisovali svoje ratolesti do národnostných základných škôl. Strana prichádza s výzvou v čase, keď sa na školách konajú zápisy prvákov. Bugárovci argumentujú, že každý človek rozmýšľa vo svojom materinskom jazyku a základné informácie, na ktorých má stavať v budúcnosti, získava od šiesteho do pätnásteho roka života.
„Ak ten druhý jazyk, ktorý neovláda 100-percentne bude tým jazykom, ktorým bude prijímať základné vedomosti, môže sa stať, že na základe toho, že ten druhý jazyk nechápe tak dobre, nepochopí učivo,“ povedala na dnešnej tlačovej konferencii krajská predsedníčka Mostu-Híd a vedúca odbornej skupiny pre školstvo v strane Alžbeta Ožvaldová. Strana však trvá na tom, aby sa deti v národnostných školách naučili dobre komunikovať v slovenskom jazyku, ktorý pre nich nemá byť cudzím, ale štátnym jazykom. Cestu vidí v školských vzdelávacích programoch, kde si môžu učitelia zvoliť viac konverzačných hodín v slovenčine. „Môžem zodpovedne vyhlásiť, že na týchto školách sa nevyučuje 4 až 5 vyučovacích hodín (slovenského jazyka, pozn. SITA), ale až 6 až 7, lebo v prípade národnostných škôl sa pridávajú hodiny konverzácie v slovenskom jazyku,“ vyhlásila Ožvaldová. Dodáva, že nielen národnostné školy, ale aj rodičia sú zodpovední za to, na akej úrovni komunikuje v štátnom jazyku ich dieťa. Mali by dbať na to, aby sa ich dieťa stretávalo so slovensky rozprávajúcimi rovesníkmi.
Most-Híd si myslí, že situácii by pomohla zmena metódy, ktorou sa vyučuje slovenčina. „Viac rozprávať a menej memorovať,“ skonštatovala Ožvaldová. Podľa nej nemá zmysel, aby deti na základných školách memorovali P. O. Hviezdoslava. Myslí si, že by prospelo presunúť ťažké učivo do vyšších ročníkov. „Na základnej škole je výhodné, aby sa deti naučili komunikovať po slovensky a potom vekom treba pridávať viac a viac učiva,“ hovorí Ožvaldová.
Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín okrem iného navrhuje znížiť kvórum na používanie jazykov národnostných menšín vo verejnom styku z 20 na 10 percent. Podľa Chmela je to priestor pre používanie nemeckého, rómskeho a rusínskeho jazyka, takýto návrh chráni menšie národnostné menšiny. Po súhlase zamestnanca úradu a osôb zúčastnených na konaní budú môcť zároveň ľudia rozprávať na úradoch menšinovým jazykom aj v obciach, kde nie je potrebné percentuálne zastúpenie danej menšiny.