Pred štyrmi rokmi na ZOH 2006 v Turíne ste hneď v úvode olympiády všetkých šokovali výborným 5. miestom vo vytrvalostných pretekoch na 20 km. Dá sa niečo podobné zopakovať aj teraz vo Vancouveri?
Podľa mňa na olympiáde v Kanade sa všetko bude odvíjať od streľby. A samozrejme aj od psychiky toho-ktorého pretekára. Preto je teraz – pár dní pred olympiádou – podstatné nepodľahnúť nejakým tlakom a pre nejaké prehnané a nereálne ambície nevyrobiť si v myslení nejaký veľký blok. Po bežeckej stránke som v poriadku. Aj keď posledné kolá Svetového pohára 2009/2010 tomu celkom nenasvedčovali. Možno som bol unavený z tvrdého tréningu. Možno sme to trochu s tým tréningom prehnali. Motivácia pred ZOH 2010 vo Vancouveri je veľká. Na druhej strane na olympiádu do Kanady cestujeme štyria biatlonisti. Takže každý z nás má šancu na tohoročnej zimnej olympiáde niečo dokázať.
Vy už nechcete nič dokazovať? Nechcete šokovať odborníkov a súperov skvelým výkonom, ako sa vám to podarilo pred štyrmi rokmi v Turíne?
To je veľmi ťažká otázka. Teraz sa napríklad zložito vyrovnávam s myšlienkami, ktoré mi v mysli rezonovali hneď po turínskej olympiáde. Ale snažím sa práve tieto myšlienky zrovnať si v hlave do takého stavu, alebo do takej hladiny ako to bolo v období pred Turínom. Robím to preto, aby som sám na seba zbytočne nevytvoril nejaký veľký tlak. Aj keď to nie je vôbec jednoduché. Usilujem sa urobiť všetko tak, aby som nemal na pleciach nejakú veľkú zodpovednosť. Jednoducho nechcem si pred seba zbytočne stavať psychické prekážky. Snažím sa na to nemyslieť a chcem fungovať tak, ako som fungoval pred Turínom 2006.
Od olympiády v Turíne ubehli už štyri roky. Za ten čas ste v biatlonovom pelotóne nazbierali ďalšie bohaté skúsenosti. Hovoria tieto poznatky vo váš prospech?
Ako kedy. Samozrejme, od Turína som skúsenejší, starší, ale dá sa povedať, že možno aj trochu opotrebovanejší. Organizmus za tie roky, čo som v Dukle Banská Bystrica, dostal už poriadne zabrať a vlani tesne po sezóne sa začali ozývať aj boľavé kolená. To je tiež daň za 13 – 15 rokov vrcholového športovania. Takže som síce starší a skúsenejší, ale či to bude hrať nejakú úlohu na ZOH vo Vancouveri v tejto chvíli ešte s istotou povedať neviem.
Takže s čím budete spokojný, keď sa začiatkom marca vrátite zo zimnej olympiády vo Vancouveri?
A zasa sme pri prvej otázke. Ťažko dnes hovoriť o medailových ambíciách. Lebo aj desiate miesto v súčasnom náročnom biatlonovom prostredí je veľmi dobrý výsledok. Ale nie pre ľudí, ktorí si zvykli na medaily. Samozrejme všetko bude závisieť od streľby. Preto verím, že v tomto smere sme pripravení veľmi dobre. Za posledné tri týždne pred odchodom do Kanady sme v príprave urobili veľa aj na sústredení v stredisku Ridnaun, ktoré je v talianskych Alpách vo výške 1500 metrov nad morom. Verím, že to, čo sme tam natrénovali, dokážeme vo Vancouveri aj dôstojne predať. Bolo by super, keby sa nám to naozaj podarilo.
Poznáte olympijské trate, na ktorých sa vo Vancouveri bude bojovať o najvyššie olympijské pocty?
Ako sa to vezme. Olympijské trate vo Whistleri som si na vlastnej koži nevyskúšal, lebo na minuloročnej predolympijskej generálke som nebol, ale prehľad o profile a náročnosti tratí mám slušný. Trate som videl na videu, ktoré doniesli z Kanady reprezentační tréneri. Ostatní chlapci – na rozdiel odo mňa – na tej lanskej generálke boli.
V porovnaní s Turínom sa pelotón pretekárov zrýchlil o jednu minútu.Marek Matiaško
Ako by ste ich na základe spomínaného videozáznamu charakterizovali?
Trate budú dosť technické. Ich profil je pomerne plytký. Nie sú tam také strmé kopce ako napríklad v nemeckom Ruhpoldingu alebo u nás v Osrblí. Ten profil nie je vôbec náročný, ale nebude to jednoduché. Biatlon sa predsa rozhoduje na strelnici. Tam sa bude lámať chlieb.
Slovenský biatlon ide do Vancouveru v dosť veľkom zastúpení. Prejaví sa to povedzme aj v úspechoch slovenských pretekárov? Najväčším medailovým želiezkom je predsa Anastasia Kuzminová, ktorá si v závere minulého roka na tréningu nešťastne zlomila ruku?
Ja si myslím, že po tom zranení Anastasie Kuzminovej, ktoré utrpela v závere prípravy, je to trochu zložité. Verím, že sa Anastasia dá ešte dokopy. Ak sa jej podarí načasovať formu práve na olympiádu, môžeme sa tešiť z nejakej medaily.
A pokiaľ ide o mužské súťaže?
Tam je to každým rokom vyrovnanejšie a nabitejšie. Podľa mňa v aktuálnom mužskom pelotóne sa postupne vytvorila skupina tridsiatich pretekárov, z ktorých si hociktorý môže siahnuť na medailu. Ale nik z nich si ráno pred pretekami nemôže povedať: Tak a teraz si idem po olympijské zlato. To veru nie. Tam je to vzácne vyrovnané a hociktorý z prvej tridsiatky môže stáť na stupni víťazov. Ako líder aktuálneho poradia Svetového pohára, tak aj tridsiaty pretekár z neho. Stačí, aby mal dobrý deň a na strelnici trafil všetky terče.
Keď hovoríte o tej tridsiatke uchádzačov o medaily, stanovili ste si v duchu – iba sám pre seba – nejaké výkonnostné ciele?
Ja sa v prvom rade snažím dostať do optimálnej psychickej pohody. Aby som nemyslel na to, že do Vancouveru idem niečo obhajovať, respektíve, že tam idem niekomu dokazovať, že ešte stále som dobrý. Takže o cieľoch v tejto etape predolympijského diania naozaj nechcem hovoriť. Preto by som bol rád, keby ma novinári do toho zbytočne netlačili.
Vaše súťaže budú prebiehať vo vysokohorskom stredisku Whistler. Plánujete sa popri biatlone pozrieť aj na iné športoviská? Zídete z hôr povedzme na niektorý zápas hokejového turnaja, ktorý sa bude hrať vo Vancouveri?
Celé je to zložité. Sedieť dve hodiny na nejakom hokejovom zápase, na ktorý pôjdete možno aj tri hodiny 150 kilometrov a z ktorého sa budete vracať ďalších stopäťdesiat kilometrov, je pre športovca príliš veľká strata. To si asi nebudeme môcť dovoliť. Takže hokejový turnaj bude bez nás. Radšej zostanem vo Whistleri. Biatlon je pre mňa na prvom mieste. A po ňom dlho – dlho nič. Až potom budem rozmýšľať, čo budem chcieť na olympiáde vidieť ako divák, turista a fanúšik.
Ako sa podľa vás zmenil mužský biatlon v priebehu posledných štyroch rokov od turínskej olympiády?
V porovnaní s Turínom sa pelotón pretekárov zrýchlil o jednu minútu. Už dve minúty za víťazom Svetového pohára je pretekár na 60. mieste. Pred štyrmi rokmi mal šesťdesiaty v poradí od lídra odstup tri minúty. Teraz iba dve. Tak sa to spriemerovalo. Fenomenálny Nór Björdalen mal na ZOH 2002 v Salt Lake City štyri olympijské medaily, dnes sa mu to už asi nepodarí. V mužskom biatlone už neplatí, že je iba jeden líder poradia, jeden top pretekár – a za ním zostane veľká diera. Aj nedávno vyhral preteky Svetového pohára Ukrajinec, ktorého nikto nepoznal. Ten človek šesť – sedem rokov pravidelne chodí na Svetové poháre a nik o ňom nevedel. Nikdy doteraz nebol v prvej desiatke – a zrazu vyhral preteky Svetového pohára. Toto sa teraz pokojne môže stať aj na olympiáde A v tom je podľa mňa aj najväčší rozdiel medzi mužským a ženským biatlonom. Mužské štartovné pole je vyrovnanejšie.
Zhováral sa Štefan Žilka