BRATISLAVA 14. septembra (WEBNOVINY) – S takmer hodinovým meškaním prišiel v pondelok pred novú lodenicu UK Bratislava v bratislavskej Karlovej Vsi autobus s výpravou slovenských vodných slalomárov, ktorý na majstrovstvách sveta v španielskom Seu d´Urgell (10. – 13. septembra) získali šesť medailí – tri zlaté a tri strieborné.
Tridsaťroční Bratislavčania Pavol a Peter Hochschornerovci, ktorí na „cibákovskom kanáli“ uprostred tohto katalánskeho mesta vylovili dve zlaté medaily v individuálnej súťaži C2 a v súťaži hliadok 3xC2, sa hneď ocitli v epicentre novinárskych otázok.
Každý sa ich pýtal najmä na takmer zmeškaný štart v súťaži hliadok. „My sme v Seu d´Urgell aj s tým takmer zmeškaním štartu hliadok urobili výsledok, ktorý sa nepodarí každý deň,“ začal s úsmevom Pavol Hochschorner. Rodákov z Petržalky v sobotu na poslednú chvíľu zachránil singlista Alexander Slafkovský, ktorý ich pätnásť minút pred štartom zburcoval na hotelovej izbe telefónom.
„Mali sme šťastie, že hotel bol blízko pri kanáli, tak sme to všetko stihli. Pravda okrem rozjazdenia, lebo do lode sme v podstate naskákali na poslednú chvíľu. Už nebol čas na nejaké krátke zábery pred štartom. Ale zvládli sme to,“ opísal Pavol Hochschorner zbytočne skomplikovaný adrenalínový štart.
Peter Hochschorner ml. k povedanému pridal, že ak by hotel nebol v strede dejiska šampionátu, určite by v priebehu súťaže neodchádzali naň oddychovať. Práve tá blízkosť ich však zlákala na odpočinok a nebyť pohotového Slafkovského, neboli by vedeli, že im štart hliadok 3 x C2 o hodinu posunuli.
„Neviem, ako sa mi odmenia za to, že som im zachránil prvú zlatú medailu, ktorú na svetovom šampionáte získali v hliadkach, no cestou domov sme si z tej situácie už robili žarty,“ povedal pre agentúru SITA Alexander Slafkovský. „Keď dvadsať minút pred štartom neboli na vode, nikomu z nás nebolo do smiechu. Teraz sa už na ich zdriemnutí iba zabávame. Tak, ako je to v našej partii slalomárov zvykom,“ dodal Alexander Slafkovský, ktorý spolu s Michalom Martikánom a Matejom Beňušom tvoril zlatú hliadku v súťaži 3 x C1. Na ich jazde v súťaži 3 x C1 bolo vidieť, že sa na vode dokážu dobre doplniť. Napokon v tomto istom zložení sa pred rokom stali v Krakove majstrami Európy.
Peter Hochschorner sa pri bilancovaní zastavil pri ich takmer domácom prostredí, ktoré im urobili priaznivci vodného slalomu z celého Slovenska: „Počas pretekov ich bolo veľmi dobre počuť, lebo kanál je dosť úzky a tieklo v ňom málo vody, takže mnohokrát sme sa pádlom odrážali od skál a od brehov. Pomáhali sme si, ako sme vedeli, len aby sme boli najrýchlejší.“
Kým dvakrát pozlátení Hochschornerovci rozdávali rozhovory, ich rovesník a takisto unikátne vytrvalý zberateľ najvzácnejších medailí z OH, MS a ME Michal Martikán si odkladal batožinu do auta.
Tridsaťročný rodák z Liptovského Mikuláša bol po svojich nedeľňajších jazdách v individuálnej súťaži C1 nespokojný, lebo vedel, že mohol ísť rýchlejšie. Finálová jazda nebola podľa jeho predstáv. Zo striebra, ktoré v priamom súboji s večným rivalom Tonym Estanquetom získal, mal síce radosť, ale…
„Je to síce medaila, ale ja nemôžem byť spokojný. Chápem, že mnoho slovenských športovcov by pre striebro obetovalo veľmi veľa, aby ho vôbec mali, no ja som chcel zlato. Takže to teraz chápem tak, že v som Seu d´Urgell nezískal striebro, ale prehral boj o zlato. Preto som z toho smutný. A mám taký pocit, že s týmto výsledkom budem ešte dlho nespokojný,“ otvorene priznal štvornásobný medailista z OH.
„Samozrejme Tony Estanquet išiel individuálnu súťaž výborne. Klobúk dolu pred ním. Jeho jazda sa musela páčiť. Ale v nedeľu nebol neporaziteľný. Mohol som ho zdolať. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi to. A to ma hnevá. Vedel som, že čas na úrovni 98 sekúnd by mohol stačiť na medailu, ale zároveň som si uvedomil aj to, že na zlato taký čas stačiť nebude. Vo finále som v hornej časti trate nešiel práve najlepšie, veľa som tam stratil,“ priznal M. Martikán, ktorému nesedelo vzhľadom na držanie pádla ani rozloženie bránok. „Trať vyhovovala skôr pravákom,“ konštatoval slovenský dvojnásobný olympijský víťaz, ktorému sa nepáčia ani nové pravidlá, podľa ktorých sa vodný slalom v súčasnosti jazdí.
„Kvalifikácia je pre tých najlepších v podstate dobrý tréning. V semifinále si treba dať pozor na chyby, aby pretekár neprišiel o postup do finále, ktoré sa však ide opäť odznova. Od nuly. Ako úplne nové preteky. Takže človek musí byť koncentrovaný v každej jazde. Ale o medailách rozhodujú až chyby vo finále. Je to všetko komplikované a nepáči sa mi to. Lenže novým pravidlám sa musíme všetci prispôsobiť,“ dodal slovenský reprezentant, ktorý sa od MS 1995 v Nottinghame ani z jedného svetového šampionátu nevrátil bez medaily. M. Martikán dlhých štrnásť rokov na MS vystupuje bez prerušenia na stupne víťazov, no zo striebra v Seu d´Urgell veľkú radosť nemal. Ako správny maximalista chcel predsa zlato aj v C1.
SITA