BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) – Poslanci Smeru-SD sa dnes pustili do kritiky koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorý predložili koaliční zákonodarcovia. Podpredseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka sa nazdáva, že už samotná diskusia o tejto otázke je trápna. Miroslav Číž obvinil koalíciu z jednostrannej a účelovej dohody.
„Ani sa neunúvali predstierať, že je to súčasť hlbšieho intelektuálneho procesu,“ myslí si o predkladateľoch Číž. Takýto postoj je podľa neho hrozbou pre ústavnoprávny vývoj Slovenska, pretože každá ďalšia vláda si môže stanoviť pravidlá podľa ľubovôle. Ďalej upozornil, že práve v čase, keď sa pripravuje verejná voľba generálneho prokurátora, ministerstvo spravodlivosti pracuje na úprave jeho právomocí.
Čížovi prekáža, že sa tak deje v okamihu, keď je post generálneho prokurátora neobsadený. „Máme tu návrh zákona, ktorý vás nectí. Pevne verím, že si okolnosti uvedomíte a vydáte sa cestou právneho štátu. Nielen vám, ale celej spoločnosti by takýto postup pomohol,“ odkázal na záver koalícii.
Mamojka si myslí, že médiá účelovo vyťahujú tri či štyri nedoriešené kauzy a na základe toho chcú hodnotiť činnosť generálnej prokuratúry, pričom tá riešila spolu až 850-tisíc prípadov. Tvrdí, že koalícia má v parlamente vždy len limitovanú väčšinu a o základných štátoprávnych či ekonomických otázkach je povinná komunikovať s opozíciou. „Inak to je diktatúra väčšiny,“ adresoval koaličným poslancom. Zdôraznil, že provládni poslanci si zrejme veľmi dobre uvedomujú, akých prehreškov sa dopúšťajú, ale v politickom záujme klamú samých seba. Tajná voľba je podľa neho veľmi dôležitá, aby sa poslanci mohli slobodne rozhodnúť, pretože aj tí sú občas pri rozhodovaní „pokakaní“.
Mamojkovi sa podľa vlastných slov otvára vo vrecku nožík, keď počuje niekoho v súvislosti s prokuratúrou hovoriť o právnom štáte. Podčiarkol, že za úspešný výsledok nesie zodpovednosť celý reťazec od polície cez prokurátorov, sudcov po advokátov, nielen jeden Dobroslav Trnka.
Na záver Mamojka vyjadril názor, že prokurátor zvolený vo verejnej voľbe bude svojim voličom zaviazaný. „Kto bude zvolený verejnou voľbou, ľutujem ho dopredu. Pýtam sa, čo bude musieť všetko splácať, keď bude takto zvolený?“ adresoval otázku do pléna. Podpredseda ústavnoprávneho výboru sa však teší z toho, že vazali a sluhovia sa v histórii zvyčajne obrátili proti svojmu pánovi. „Je mi veľmi ľúto, že som v parlamente v tomto období,“ zakončil svoje vystúpenie.
Písomne sa do rozpravy o novele rokovacieho poriadku prihlásilo dovedna 12 poslancov, z toho 11 zo Smeru-SD. Potom budú mať možnosť ďalší, aby sa do diskusie prihlásili ústne.
Koaličná novela zákona o rokovacom poriadku ustanovuje okrem generálneho prokurátora aj verejnú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu či kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Tajná voľba by sa konala len v tých prípadoch, keď to predpisuje ústava, alebo ak sa na tajnej voľbe uznesie Národná rada SR.
Koaliční lídri sa dohodli na zmene voľby na verejnú v decembri 2010 po tom, čo sa ani na tretí pokus nepodarilo za generálneho prokurátora zvoliť žiadneho z koaličných kandidátov. Pri štvrtej voľbe poslanci vládnej štvorky využili obštrukciu a znemožnili tak znovuzvolenie Dobroslava Trnku, za ktorého hlasovali poslanci SNS a Smeru-SD.
