BRATISLAVA 11. septembra (WEBNOVINY) – „V čase, keď sa spravodajsky zaujímavé dianie začína pomaly upokojovať, niekto vbehol do mojej kancelárie s tým, že v New Yorku narazilo do mrakodrapu lietadlo,“ povedal Ivan Sámel, v čase útokov šéfredaktor agentúry SITA.
„Prvé správy boli strohé a bolo akurát jasné, že sa stalo veľké nešťastie, a pre nás ako tlačovú agentúru a špecialne zahraničnú redakciu sa začína zaberák.“ V tej chvíli každý uvažoval iba o tom, že je to nehoda, zlyhanie techniky alebo ľudí. Len o pár minút neskôr po náraze lietadla do druhej veže WTC bolo jasné, že ide o oveľa viac.
„Dobre si spomínam na ten mrazivý pocit, že takéto šialenstvo sa zrodilo v niekoho hlave. V agentúre SITA sa postupne do diania zapájali aj ďalšie redakcie, v prvom rade domáca, pretože okrem prirodzených reakcií na udalosť z rôznych strán, sme mali záujem aj o prvé informácie o bezpečnostných opatreniach u nás. Keďže útok smeroval na WTC ako centrum najdôležitejšej ekonomiky sveta, množstvo reakcií zaznamenávala aj ekonomická redakcia.“ Už vtedy ale bolo jasné, že tento horúci spravodajský deň je len predzvesťou, pretože takýto útok na civilný svet nemôže zostať bez odozvy.
Prečítajte si:
OBRAZOM: Pozrite sa ako teroristi zmenili tvár New Yorku
Obetiam letu číslo 93 odhalili v USA pamätník
Na Wall Street si pripomenuli 11. september minútou ticha
Oblohu nad New Yorkom opäť pretnú svetlá „Fantómových veží“
Afganci pošlú USA na smetisko dejín, tvrdí Taliban
Česká tajná služba sa výrazne zaslúžila o lokalizáciu Ládina
Únia sa sama proti teroristom neobráni, tvrdí analytik
Daniela Jancová, v tom čase redaktorka demácej redakcie SITA, si 11. september 2001 pamätá ako slnečný, pracovne nenáročný deň. „Išla som na úrad vlády na tlačovú konferenciu s podpredsedom vlády Pálom Csákym, vtom sa niekto opýtal na jeho reakciu na náraz lietadla do dvojičiek, stále sa zdalo, že to bola tragická nehoda pilota malého lietadla. Keď som prišla do redakcie, bolo jasné, že sa stalo niečo, čo sa týka všetkých. Do dvojičiek narazilo druhé lietadlo, potom do Pentagonu. V redakcii bolo ticho, všetci pozerali na obrazovky. Vyšla som von, počasie sa úplne zmenilo, ticho, mraky, zlý pocit z konca nášho sveta.“
Helga Dingová, vedúca redakcie Euroservis na službu z 11. septembra 2001, ktorá sa pretiahla do ranných hodín nasledujúceho dňa, „určite s Ľubkou Lelovičovou nikdy nezabudneme. Mali sme pred sebou len niekoľko hodín služby, keď ktosi vtrhol do miestnosti, že do budovy newyorských dvojičiek narazilo lietadlo. Začali sme horúčkovito písať, sledovali sme reportérov CNN a snažili sme sa z ich spravodajstva vytvoriť obraz o situácii. Pomocou bola pre nás aj TA3, ktorá okolo 17.00 začala predčasne vysielať, moderovala Martina Mašková. Zahraničné spravodajstvo sa už z Euroservisu vlastne nevytratilo. Prišli udalosti v Afganistane, Iraku…a potom nás prijali do EÚ a my sme sa zmenili na zahraničnú redakciu.“
Ľube Lelovičovej, redaktorke Euroservisu zostal 11. september 2001 odfotografovaný v pamäti. „Mala som službu od tretej, asi o pol sme boli s Dankou Jancovou pri Univerzitnej kniznici a presúvali sme sa do SITY. Keď sme prišli, prvé lietadlo už vrazilo do veže. Najprv sme si mysleli, obrovské nešťatie. Pred našimi očami, už sme mali zapnuté CNN, však vrazilo do ďalšej veže druhé lietadlo. Boli sme šokovaní a zmrazení. S Helgou sme začali písať, zo svetových agentúr, čo sme zachytili zo CNN. Len sme si kričali, robim toto, ja toto. Neviem, čo sa dialo za mojím chrbtom, úplne som sa odizolovala. Písali sme a písali. Tiekli mi pritom slzy, bol to veľký tlak. Spomínam si na moderátorku CNN, ktora útoky v uliciach pokrývala, a pritom plakala. Do pošty začali prichádzať e-maily od ľudí, ktorí stihli vybehnúť z veží WTC, ich známych, bolo toho veľa, posielali sme výpovede aj do iných redakcií. S Helgou sme robili asi do tretej rano, potom nás vystriedali, prišla Katka Horváthová. Nemôžem zabudnúť na ľudí, ktorí z WTC z tej obrovskej výšky vyskočili, na jednu konkrétne, dvojicu muža a ženy, ktorí padali držiac sa za ruky.“
